Sacrosanctum Concilium
Sacrosanctum Concilium, alebo Konštitúcia o posvätnej liturgii (v preklade Posvätný koncil), je dokument, ktorý vznikol počas Druhého vatikánskeho koncilu. Okrem teológie liturgie dokument priniesol základ pokoncilnej liturgickej reformy - liturgia v národných jazykoch, s aktívnejšou účasťou veriacich. Prijatý bol v pomere 2 147 proti 4 hlasom biskupov. Vyhlásený bol pápežom Pavlom VI. 4. decembra 1963.
Obsah
Čísla v zátvorkách korešpondujú s číslami sekcií v texte.
- Úvod (1–4)
- Všeobecné princípy obnovy a rozvoja posvätnej liturgie (5–46)
- Povaha posvätnej liturgie a jej význam v živote Cirkvi (5–13)
- Liturgická formácia a aktívna účasť na liturgii (14–20)
- Obnova posvätnej liturgie (21–46)
- Všeobecné pravidlá (22–25)
- Pravidlá vyplývajúce z hierarchickej a komunitnej povahy liturgie (26–32)
- Pravidlá vyplývajúce z didaktickej a pastoračnej povahy liturgie (33–36)
- Pravidlá o prispôsobovaní povahe a tradíciám jednotlivých národov (37–40)
- Liturgický život v diecéze a vo farnosti (41–42)
- Rozvíjanie pastoračnej liturgickej činnosti (43–46)
- Presväté tajomstvo eucharistie (47–58)
- Ostatné sviatosti a sväteniny (59–82)
- Posvätné ofícium (83–101)
- Liturgický rok (102–111)
- Liturgická hudba (112–121)
- Sakrálne umenie a liturgické predmety (122–130)
- Dodatok: Vyhlásenie Druhého vatikánskeho koncilu o reforme kalendára[1]
Názov a cieľ
Názov dokumentu sú prvé slová prvej sekcie konštitúcie Posvätný koncil (v origináli Sacrosanctum Concilium). Cieľom tejto konštitúcie bolo priblížiť slávenie omše veriacemu ľudu ich aktívnym zapojením do jej slávenia.[2] Konštitúcia ponecháva ako liturgický jazyk latinčinu, ale umožňuje jednotlivé časti preložiť do národných jazykov.[3] V konštitúcii je znovuobnovená tradícia koncelebrácie[4], upravené obrady sviatostí[5], zrevidované modlitby posvätného ofícia[6] a upravený liturgický kalendár[7].