Sáva Posvätený

Svätý Sáva Posvätený (gr. Σάββας ο Ηγιασμένος, csl. Савва Освѧщенный) (439, Mutalaska, Kapadócia - 5. december 532) bol kresťanský mních a svätec. V byzantskom kalendári je titulovaný ako prepodobný a bohonosný.

Ikona sv. Sávu Posväteného

Keď mal Sáva osem rokov, odišiel do monastiera v Skande, neďaleko svojho rodiska. O desať rokov neskôr odišiel do Palestíny. Ako tridsaťročný odišiel do jaskyne, kde sa počas týždňa postil a plietol koše. V sobotu a nedeľu odchádzal do monastiera na spoločné modlitby.

Neskôr odišiel na púšť k Jordánu. Našiel si jaskyňu, kde sa usídlil. Po niekoľkých rokoch života v samote k nemu začali prichádzať ľudia, ktorí ho chceli nasledovať. Čoskoro ich bolo okolo neho 70. Z jednej veľkej jaskyne si urobili chrám. Sáva nechcel, aby niektorý brat prijal kňazstvo, preto sa liturgie slúžili iba vtedy, keď prišiel nejaký kňaz. Neskôr sa niektorí bratia chceli zbaviť vplyvu Sávu. Ohovorili ho u patriarchu v Jeruzaleme. Patriarcha však potom ako zistil, že obvinenia boli nepravdivé, udelil Sávovi sväté tajomstvo (= sviatosť) kňazstva a ustanovil ho za presbytera v lavre. Od vtedy sa Sáva nazýva posvätený (csl. "osvjaščennyj"). Potom biskup posvätil ich jaskynný chrám a Sávu ustanovil za igumena. Keď sa začal šíriť vplyv monofyzitov, Sáva sa na žiadosť patriarchu vybral vysvetliť cisárovi celú vec a zastať sa pravej viery.

Lavra svätého Sávu neďaleko Jeruzalema bola v dejinách veľmi významným monastierom, okrem iného výrazne prispela k sformovaniu byzantského časoslova a typikona.