Rudolf Bruner-Dvořák

Pražský hrad

Vstupná brána na Jubilejnú výstavu 1891

Cisár František Jozef II. na Jubilejnej výstave v roku 1891

Rudolf Bruner-Dvořák bol zakladateľ reportážnej fotografie a na prelome storočí najvýznamnejšia osobnosť fotografie v Česku. V roku 1887 získal potvrdenie, že je schopný samostatného podnikania „vo všetkých spôsoboch“ fotografie a v Přelouči si založil portrétny ateliér. Rutinná ateliérová práca mu však neposkytovala príliš uspokojenia. Začal sa špecializovať na „spravodajskú fotografiu“ a presťahoval sa do Prahy.

Najväčším zvratom kariéry bola Jubilejná výstava, konaná počas roku 1891. Jeho snímky sa prvýkrát objavili vo výstavnom denníku Praha. Tieto súbory snímok s gradovaním deja sa označujú za prvú skutočnú fotografickú reportáž v Čechách. V roku [1891 mu bolo schválené používanie titulu „Momentný fotograf Jeho císárskej a kráľovskej Výsosti Najosvietenejšieho pána arcivojvodu Františka Ferdinanda Rakúskeho z Este“. Vďaka vzťahu s budúcim cisárom fotografoval jeho rodinu aj vo vyslovene rodinných situáciách (zámky, panstvo, manévre, hony, návštevy panovníka). Zaujímal sa ale aj o udalosti od katastrof po športové akcie. V období 1904 – 1910 patril medzi kmeňových autorov najvýznamnejšieho obrazového časopisu v češtine, Českého světa. Roky 1907 – 1910 sú považované za vrchol fotografickej aktivity. Vďaka svojmu vybaveniu sa stal oveľa všestrannejším fotografom, čo viedlo k väčšej tematickej pestrosti, prehĺbeniu techniky a štýlu práce. Nasledovali tematické snímky z Bosny a Srbska. Ďalším novým tematickým okruhom, ktorý súvisel s technickou dokonalosťou a zvládnutím fotografického problému, bolo fotografovanie interiérov tovární.

Po roku 1910 sa fotografovaniu venoval menej než predtým. O jeho fotografickej činnosti počas vojny niet správ. Vojna a povojnové usporiadanie pomerov do určitej miery urýchlili jeho koniec. Starnúci fotograf sa ako zemský vlastenec cítil sklamane.

Dňa 30. októbra 1921 zomrel vo veku 57 rokov v ústraní a zabudnutý.

Rudolf Bruner-Dvořák sa pôvodne menoval Rudolf Bruner. Z vlasteneckých dôvodov si však zmenil meno na Rudolf Bruner-Dvořák. Pochádzal z rodiny krajčíra. Mal jedenásť súrodencov. Rodina sa do určitej miery vymykala bežným spoločenským konvenciám tej doby. Otec v rodine pestoval silný zmysel pre vzájomnú výpomoc a zodpovednosť každého jej člena k celku. Všetci súrodenci žili bez životných partnerov pospolu ako „veľká rodina“ až do konca ich životov. Rudolf Bruner-Dvořák mal fyzický handicap. V sedemnástich rokoch spadol zo stromu, zlomil si lopatku a to ho na trvalo poznamenalo. Zranená lopatka mu vytvorila hrb. Nikdy ho ale nesprevádzali kvôli jeho zjavu komplexy.

Po vyučení u vychýreného mníchovského fotografa Carla Teufela, od ktorého v roku 1887 získal potvrdenie, že je schopný samostatného podnikania „vo všetkých spôsoboch“ fotografie, si v Přelouči založil portrétny ateliér. Rutinná ateliérová práca mu však neposkytovala príliš uspokojenie. Začal sa sústreďovať na „spravodajskú fotografiu“. To bolo odvážne, pretože to predpokladalo spoluprácu s časopismi a novinami, kam fotografie iba začínali prenikať. Celá rodina bola Rudolfovi oporou a kvôli fotografovaniu sa presťahovali do Prahy. Z tohoto obdobia je dochovaných oveľa viac fotografií, než z Přelouča.

Pád balónu Kysibelka

Na rozdiel od väčšiny ostatných kolegov sa začal špecializovať na zákazky mimo ateliér. Najväčším zvratom kariéry bola Jubilejná výstava, konaná počas roku 1891. Jeho snímky sa po prvýkrát objavili vo výstavnom denníku Praha a svojim spôsobom sa jednalo o senzáciu, lebo zachytil nehodu balóna Kysibelka. Od tej doby sa jeho fotografie na stránkach časopisu objavovali pravidelne. Na Jubilejnej výstave asi najviac Rudolfa fascinovali balónové lety. Súbor ich snímok s vygradovaním deja sa označuje za prvú skutočnú fotografickú reportáž v Čechách. Na výstavisku fotografoval tiež cisára. Postupne sa ku spravodajským snímkam pridávali ďalšie námety napr. cvičenie hasičov, cvičenie športovcov, zábery architektúr, interiéry.

Orientácia na náročnú a finančne riskantnú momentnú fotografiu sa ukázala byť správna a Rudolf Bruner-Dvořák začal byť považovaný za najvýznamnejšieho odborníka v tejto oblasti. 20. 12. 1891 mu bolo schválené používanie titulu „Momentný fotograf Jeho cisárskej a kráľovskej Výsosti Najosvietenejšieho pána arcivojvodu Františka Ferdinanda Rakúskeho z Este“. Začal následníka trónu sprevádzať na honoch, pri zábavách v Sv. Moritzi. Fotografoval jeho rodinu aj vo vyslovene rodinných situáciách. Snímky zachytávajúce Ferdinandove deti pri hrách sú prirodzené a nenútené. Podobne nekonvenčne a nestrojene zachytával tiež žartovné situácie pri love alebo hoci aj pri manévroch. Prvorodenú dcéru Ferdinanda d’Este fotografoval už asi 14 dní po narodení. Vďaka vzťahu s budúcim cisárom fotografoval v deväťdesiatych rokoch zámky Ferdinanda d’Este na Konopišti a v Chlume u Třeboně, Rudolfovi Lichtensteinovi exteriéry aj interiéry na Hlubokej. Na panstve Nosticov Rudolf Bruner-Dvořák už v prvej polovici deväťdesiatych rokov fotografoval kone, ktorí sa objavujú ako jedna z hlavných tém po celú dobu jeho fotografickej kariéry.

Rudolf Bruner-Dvořák neasistoval iba pri akciách šľachty a armády. Snímky reprodukované vo Světozore v roku 1893 naznačujú ďalšiu záujmovú sféru. Boli to udalosti od katastrof po športové akcie. Národopisná výstava, ktorá bola celonárodnou akciou, významom porovnateľnou s Jubilejnou výstavou, priviedla Rudolfa k témam života na dedine, ku ktorým sa sa občas vracal i neskôr. K najpozoruhodnejším dokumentom v tomto smere patria zábery rómskej rodiny.

Časopis Český svět bol najvýznamnejší obrazový časopis v češtine pred prvou svetovou vojnou. V rokoch 1904–1910 patril Rudolf Brunner-Dvořák medzi kmeňových autorov. Do časopisu dodával fotografie z ciest. Roky 1907–1910 boli vrcholom jeho fotografickej aktivity. Na prelome storočí sa vďaka svojmu vybaveniu stal oveľa všestrannejším fotografom, čo viedlo k väčšej tematickej pestrosti a prehĺbeniu techniky a štýlu jeho práce.

Bosna, trh

Nasledovali prvé tematické snímky z Bosny a Srbska. Cesty na Balkán ho priviedli k záujmu o fotografovanie všedných motívov z ulice. Bol fascinovaný najmä trhom. Orient ho priviedol k trochu inému štýlu práce než predtým. Mnohokrát fotografoval celkom nenápadne, ako priama súčasť davu. Zachytenie všednosti a každodennosti bolo vtedy v českej fotografii mimoriadnou vecou a našlo by sa skôr u amatérov. Asi žiadny iný autor vtedy nefotografoval v tejto časti Balkánu tak často. Na svojich cestách po Balkáne objavil Plitvické jazerá a predovšetkým sústavu jaskýň Postojna.

Ďalším novým tematickým okruhom, ktorý súvisel s technickou dokonalosťou, s technickým zvládnutím fotografického problému, bolo fotografovanie interiérov tovární.

Po roku 1910 sa fotografovaniu venoval menej než predtým. O jeho fotografickej činnosti za vojny nie sú žiadne správy. Vojna a povojnové usporiadanie pomerov do určitej miery urýchlili jeho koniec. Starnúci fotograf sa ako zemský vlastenec cítil sklamane. Dňa 30. októbra 1921 zomrel vo veku 57 rokov v ústraní a zabudnutý. Žiadne noviny ani fotografická tlač nevenovali správe o skone velikána českej fotografie ani riadok. Nielen preto, že jeho veľkosť nikto v tej dobe nevnímal, ale tiež preto, že bol veľkým fotografom šľachty a predovšetkým osoby, ktorá v tej dobe bola priamo stelesnením c.k. monarchie – Ferdinanda d’Este.

Dedičom fotografického diela a celého závodu sa stal mladší brat Jaroslav Bruner-Dvořák narodený 15. novembra 1881. U Rudolfa sa vyučil fotografom a asistoval pri niektorých zákazkách. Niekedy okolo roku 1905 začal byť poverovaný samostatnou prácou. V roku 1914 sa mu podarilo zaznamenať udalosť celosvetového významu – sarajevský atentát. Jaroslav zomrel 2. apríla 1942 v Prahe. Firma Bruner-Dvořák zanikla.

Staročeská chalupa na Jubilejnej výstave

Cisárske kočiare (kolorované)

• J. Preiss – Český průmysl textilní slovem i obrazem (pohľady do interiérov textilných tovární), Praha, 1908.
• Adelsberger Grotte – soubor 195 snímků z Balkánu (Plitvické jazerá a sústava jaskýň Postojna), Praha, 1909.
• Súbor fotografií vyšiel aj na pohľadniciach predávaných ešte po roku 1918.
• Pavel Körbr – Obrazy z honů (pohľady na zámky, lovecké zámočky, lesné partie apod.), Praha, nedatované (cca 1910).
• K. Šulc – Zajatá krása (súbor zo života koňa, mlčanlivého priateľa človeka), Unie, Praha, 1946.
• 1904–1910 – pravidelné prispievanie do časopisu Český svět.

• Pavel Scheufler, Jan Hozák: Krásné časy: Rudolf Bruner-Dvořák, momentní fotograf. Grafoprint Neubert, Praha, 1995, ISBN 80-85785-21-8.
• Pavel Scheufler: Galerie c.k. fotografů. Grada, Praha, 2001, ISBN 80-247-9044-0.
• Vladimír Birgus, Jan Mlčoch: Česká fotografie 20. století. Kant, Praha, 2005, ISBN 80-86217-89-2.
• Krásné časy: Momentní fotograf Rudolf Bruner-Dvořák (1864–1921). CD-ROM. CD-Foto Bler, Praha, 1995.

• Krásné časy. Rudolf Bruner-Dvořák, momentní fotograf. Spoluautor J. Hozák. Národní technické muzeum, Praha 1995.
• Rudolf Bruner Dvoržak: Putovanja na jug. Balkanom u osvit XX veka Galerie Artget, Beograd 20. 11. – 30. 12. 2003.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Rudolf Bruner-Dvořák

• Životné osudy Rudolfa Brunera-Dvořáka
• Prví fotografi Krkonôš: Rudolf Brunner-Dvořák

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Rudolf Bruner-Dvořák na českej Wikipédii.