Rozptýlené svetlo

Rozptýlené svetlo, cudzím slovom difúzne svetlo, je svetlo, ktoré prichádza zo všetkých smerov a rovnomerne osvetľuje povrch celého objektu, takže nevznikajú žiadne tvrdé tiene, odrazy alebo reflexy. U denného svetla je to svetlo pri úplne zatiahnutej oblohe ("Slnko v mlieku"). V ateliéri je to svetlo získané veľkoplošnými svietidlami, pomocou rozptyľovačov alebo odrazom od veľkých plôch (nepriame svetlo) alebo rozptyľovačov. Smer svetla je zachovaný, ale tiene sú veľmi mäkké, svetlé a bez ostrého rozhrania. Dokonale rozptýlené svetlo možno získať vo svetelnom boxe. Je jedným z dvoch základných druhov svetla, pričom to druhé je svetlo smerované.

George Davison – Cibuľové pole (1890), bez ostrých kontúr a tieňov sa Slnkom za mrakmi, býva považované za prvú impresionistickú fotografiu
Mathew Brady, špecialista na ateliérovú portrétnu fotografiu: Portrét generála Ulysses Granta, 1870 – 1880

Týmto osvetlením sa získajú na snímke zodpovedajúce tvary a farby objektu. Vzhľadom na nedostatok tieňov a polotieňov sa objekt na snímke zdá byť takmer plochý.

Galéria
  • Fotoateliér Josefa Seidela – zľava dopadá rozptýlené vonkajšie svetlo
  • Šechtl a Voseček, Největší umělecký ateliér fotografů, Tábor, 1907
  • V modernom fotoštúdiu sa rozptýlené svetlo dosahuje použitím softboxov
  • Rozptýlenie svetla zo záblesku pomocou dáždnika v exteriéri (foto: J.J. Harrison)

Pozri aj
  • Svetlo vo fotografii

Externé odkazy

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Rozptýlené světlo na českej Wikipédii.

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.