Rokkó no šúgó džútaku
Rokkó no šúgó džútaku (jap. 六甲の集合住宅, angl. Rokko Housing) je obytný súbor v meste Kóbe v Japonsku. Jeho autorom je Tadao Andó. Budova je železobetónová a má 9 poschodí určených pre málopodlažné bývanie. Výstavba prebiehala v 3 etapách prvá v 1978-1983, druhá 1985-1993 a tretia 1991-1998.
Budova je umiestnená na 60° stúpajúcom teréne južnej orientácie. Boli prekonané zložité terénne obmedzenia a využilo sa prírodné prostredie a výškové rozdiely.
Koncept a princípy
Cieľom budovy je spätosť s prírodou, nový spôsob kolektívneho bývania. Vzťah medzi verejným a súkromným riešil koncept chodbových priestorov s verejnými terasami. Obytné jednotky boli individuálne: izby lícujúce zeleň stúpajúceho svahu, izby zachytávajúce svetlo vnútorných nádvorí a izby smerom k oblohe. Úsilím konceptu riešenia budovy bolo slúžiť obyvateľom.
Využily sa prírodné terénne danosti na rozdiel od bežného zarovnania terénu alebo stavania na pilótach. Demonštrovala sa tak spätosť stavby s prírodou a dosiahla rôznorodosť architektonickej formy. Verejné terasy rozdeľujú časti stavby pozdĺž terénu a podporujú tak sociálnú interakciu (stretávanie obyvateľov).
Prefabrikacia
V III. etape bytového komplexu Rokko (1991) pribudol nový element - prefabrikácia Znížili sa tak náklady na bývanie.