Robert Mugabe

21. decembra 1979 sa skončila vojna Afrického národného zväzu Zimbabwe proti apartheidovému režimu v Južnej Rhodézii a dala tak vzniku novému africkému štátu menom Zimbabwe. Robert Mugabe ako jeden zo zakladateľov ZANU (ktorá bola predchodkyňou ZANU-PF) hral dôležitú úlohu pri víťazstve hnutia pôvodných obyvateľov nad režimom Iana Smitha. Za svoje aktivity bol počas občianskej vojny odsúdený na 12 rokov väzenia. Mugabe tiež trénoval partizánskych bojovníkov v susednom Mozambiku a pripravoval politické a bojové stratégie.[3]

V roku 1980 sa stal predsedom vlády Zimbabwe, v roku 1987 bol zvolený za prezidenta Zimbabwe.

Opäť bol zvolený v roku 1990 (83%), 1996 (93%), 2002 (56%) a 2008 (85,5 %). Voľby boli viackrát označované západnými médiami ako nespravodlivé a to najmä v roku 2008, avšak Mugabe bol podľa prieskumu z roku 2015 stále v tom čase populárny a to najmä u vidieckeho obyvateľstva.[4]

Robert Mugabe tvrdil, že len Boh ho môže odstrániť z funkcie prezidenta, ani MDC (opozičná strana), ani Angličania.[5] Robert Mugabe považoval Tonyho Blaira a George Busha za medzinárodných teroristov a prirovnával ich k Hitlerovi[6].

V deväťdesiatych rokoch vojnoví veteráni začali protesty za radikálnejšie zmeny a odbory tlačili na vládu požadujúc naplnenie sľubov o redistribúcií pôdy. A preto v roku 1999, keď veteráni občianskej vojny začali organizovať roľníkov, robotníkov a mestské chudobné obyvateľstvo v snahe, aby bielym farmárom odobrali pôdu a rozdelili ju väčšinovému obyvateľstvu tak, ako bolo pôvodne v pláne. Preto v roku 2000 skutočne začala vláda odoberať pôdu bielym farmárom, čo sa však stretlo i s násilnosťami. Vec sa sa ale mala tak, že vlastníctvo pôdy bolo dominované bielou menšinou ako pozostatok rasistickej Južnej Rhodézie. Prieskum rhodézskej vlády z roku 1962 zistil, že hoci Európania tvorili iba 1/16 populácie, vlastnili viac ako polovicu pôdy v krajine, čo bolo inými slovami až 82% úrodnej pôdy. Pôdna redistribúcia prebehla relatívne úspešne. Od roku 2000 do roku 2013 dostalo pôdu 169 000 zimbabwských farmárov afrického pôvodu a ich rodiny, čo z nej urobilo najväčšiu pozemkovú reformu v histórii Afriky. Politika Mugabeho sa v súvislosti s touto reformou stretla s kritikou západných médií, ktoré hovorili o korupcií a neschopnosti nových vlastníkov pôdy. Tieto tvrdenia však poprela štúdia[7] Iana Scoonesa a jeho spolupracovníkov, podľa ktorých 54% príjemcov jednotlivých pozemkov boli roľníci a poľnohospodári, 12% boli robotníci alebo chudobní ľudia z miest, 17% boli štátni zamestnanci, ako učitelia a iní pracovníci vo verejnom sektore, 4% boli zamestnanci bezpečnostných služieb štátu, 5% boli podnikatelia a 8% boli bývalí pracovníci na farmách. Pôdna reforma viedla tiež k rozvoju vidieka ako napr. stavanie škôl a budovanie cestných komunikácií. K zdanlivým zlým dopadom redistribúcie tiež prispeli sankcie Spojených štátov amerických na Zimbabwe z roku 2001, ktoré spôsobili napr. nedostatok hnojív. V marci 2016 boli tiež zoštátnené diamantové bane v celej krajine.[8][9] Mugabe sa k znárodneniu baní vyjadril takto: „Spoločnosti, ktoré ťažili diamanty, nás obrali o naše bohatstvo, preto sme teraz povedali, že štát musí mať na ne monopol.“[10]

Dôležitou udalosťou Mugabeho vlády bola aj hyperinflácia v rokoch 2007-2009.[11]

14. novembra 2017 zimbabwianska armáda prevzala moc v krajine.[12] 21. novembra 2017 prezident Mugabe odstúpil z funkcie.[2] Jeho nástupcom sa stal po voľbách v roku 2018 Emmerson Mnangagwa.[1][13]

V Ghane stretol svoju prvú manželku Sally Hayfron. Sally sa vydala za Roberta v roku 1961 v Salisbury. Mali spolu jedno dieťa - Nhamodzenyika (1963-66), ktoré zomrelo v detskom veku.

Sally Mugabe zomrela v roku 1992. V roku 1996 sa Robert Gabriel Mugabe oženil s Grace Marufu. Robert a Grace majú 3 deti: Bona, Robert a Chatunga Mugabe.