Robert Merle

Robert Merle (* 28. august 1908, Tébessa, Alžírsko – † 28. marec 2004, Grosrouvre, Francúzsko)[1] bol francúzsky románopisec, dramatik, literárny historik, prekladateľ a profesor anglickej a americkej literatúry. Preslávil sa napríklad utopickým sci-fi románom Malevil či trinásťdielnou historickou ságou Fortune de France. Niektoré jeho romány (napr. Víkend na Zuydcoote, Malevil, Až delfín prehovorí) boli úspešne sfilmované.

Robert Merle

francúzsky spisovateľ, dramatik, literárny historik a prekladateľ
Narodenie28. august 1908
Tébessa, Alžírsko
Úmrtie28. marec 2004 (95 rokov)
Grosrouvre, Francúzsko
Odkazy
Commons Robert Merle
 Biografický portál

Životopis

Narodil sa v alžírskom meste Tébessa ako syn francúzskeho dôstojníka. V roku 1918 sa rodina presťahovala do Francúzska. Vyštudoval filozofiu a anglistiku, učil a prekladal. Počas druhej svetovej vojny sa zúčastnil bojov o Dunkerque v roku 1940, kedy padol do zajatia[2]. Z tejto skúsenosti čerpal vo svojej prvotine Week-end à Zuydcoote. Za román získal v roku 1949 prestížnu Prix Goncourt[3]. V roku 1964 knihu sfilmoval Henri Verneuil.

Vo svojich dielach neskrýval ľavicové a predovšetkým humanistické založenie. Písal romány vojnové, politické, sociálne zamerané, satiricko-realistické, aj utopické a sci-fi s filozofickým podtextom. Medzi jeho najúspešnejšie patria romány s historickou tématikou. Vo svojich dielach sa zaoberal otázkou rasizmu, zla, fanatizmu, spoločenského útlaku, vojen a hľadaním ich koreňov v ľudskej psychike a spoločnosti. Svoje romány situoval do druhej svetovej vojny (Week-end à Zuydcoote, La mort est mon métier), vymyslenej súčasnosti (Malevil, Un animal Doué de raison), či do Pacifiku 19. storočia (L'île). Merle sa ale nevyhýbal ani 16. a 17. storočiu – ako dokladá trinásťdielna kronika Fortune de France, ktorej prvý diel vyšiel v roku 1977, a posledný v roku 2003. Za posledný diel série (Le glaive et les amours) dostal cenu Jeana Giona.

Napísal aj biografiu kubánskeho revolucionára a bývalého prezidenta Fidela Castra (Moncada, premier combat de Fidel Castro). V päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch napísal aj niekoľko divadelných hier (vydané v českom jazyku vo zväzku Dramata (1966): Flamineo, Sisyfos a smrt, Nový Sisyfos, Vláda žen, Spravedlnost v Miramaru).

Bol trikrát ženatý a mal šesť detí. Do vysokého veku si uchoval obdivuhodnú fyzickú i duševnú sviežosť a staroba sa takmer vôbec neprejavila na jeho tvorbe. Zomrel vo veku 95 rokov na zlyhanie srdca vo svojom dome v Grosrouvre neďaleko Paríža.

Dielo
  • Week-end à Zuydcoote (1949), (Víkend na Zuydcoote)
  • La mort est mon métier (1952) (Smrť je mojim remeslom)
  • L'île (1962)
  • Moncada, premier combat de Fidel Castro (1965)
  • Un animal Doué de raison (1967) (Až delfín prehovorí)
  • Derrière la vitre (1970)
  • Malevil (1972)
  • Les hommes protégés (1974)
  • Madrapour (1976),
  • Le Soleil nie sa lève pas pour nous (1986)
  • L'idole (1987),
  • Le propre de l'homme (1989)

Fortune de France (1977 – 2003)

Od polovice sedemdesiatych rokov sa Merle sústredil na svoje najväčšie dielo, trinásťdielnu ságu z dejín Francúzska 16. a 17. storočia, z obdobia náboženských vojen medzi katolíkmi a hugenotmi a zo začiatku vlády Ľudovíta XIII. Hrdinom a rozprávačom je druhorodený vidiecky šľachtic a lekár v kráľovských službách Peter zo Sioraku. Štylizované, archaicky zafarbené rozprávanie, inšpirované štýlom dobových kroník alebo pamätí, je plné humoru a dobrodružstva a pripomenie romány Dumasa, Merle však na rozdiel od neho plne ctil históriu a študoval archívy, kroniky a pod.

V rokoch 1991 – 2003 napísal Merle druhý cyklus siedmich románov, kde je hrdinom a rozprávačom Siorakov syn (ľavoboček) Peter Emanuel. Niektorým miestam už chýba ľahkosť a švih predošlej série, romány sú však rovnako dejovo farbisté a historicky poučné ako predchádzajúce a naprávajú tiež niektoré omyly, ktoré zaviedol práve Dumas v Troch mušketieroch (najmä veľmi negatívny obraz kardinála Richelieua i kráľa Ľudovíta XIII.). Celá sága, pokrývajúca storočný úsek búrlivých dejín Francúzska, má okolo 6 000 strán. Posledný diel celého cyklu vydal Merle v roku 2003.

  1. Fortune de France (1977), (po česky Dědictví otců 1983, 1989, 2006)
  2. En nos vertes années (1979), (po česky V rozpuku mládí 1984, 1989)
  3. Paris ma bonne ville (1980), (po česky Mé dobré město Paříž 1985, 1989)
  4. Le prince que voilà (1982), (po česky Vladař na scéně 1986, 1990)
  5. La violente amour (1983), (po česky Horoucí láska 1987, 1996)
  6. La Pique du jour (1985), (po česky Svítání 1988, 1996)
  7. La volte des vertugadins (1991), (po česky Ples u vévodkyně 1996, 2002)
  8. L’Enfant-Roi (1993), (po česky Mladičký král 2000)
  9. Les Roses de la vie (1995), (po česky Růže života 2000)
  10. Le Lys et la Pourpre (1997), (po česky Lilie a purpur 2001)
  11. La Gloire et les Périls (1999), (po česky Sláva a úskalí 2002)
  12. Complots et Cabales (2001), (po česky Spiknutí a úklady 2004)
  13. Le glaive et les amours (2003), (po česky Meč a lásky 2005)

Ocenenia
  • 1949 – Prix Goncourt za Week-end à Zuydcoote
  • 1962 – Prix de la Fraternité za L'Île
  • 1974 – John W. Campbell Memorial Award for Best Science Fiction Novel za Malevil
  • 2003 – Grand prix Jean-Giono za celoživotné dielo

Literatúra
  • Pierre Merle: Robert Merle. Ein verführerisches Leben. Aus dem Französischen von Manfred Flügge. Aufbau, Berlin 2009. 432 S., ISBN 978-3-351-02700-1
  • W. Somerset Maugham: Les Nouvelles complètes, Preface de Robert Merle, Omnibus, Presses de la cité, 1992

Referencie
  1. Robert Merle bigraphy [online]. A+E Networks, [cit. 2014-02-04]. Dostupné online. (anglicky)
  2. Robert Merle životopis [online]. spisovatele.cz, [cit. 2014-02-04]. Dostupné online. (česky)
  3. Robert Merle [online]. histo-couch.de, [cit. 2014-02-04]. Dostupné online. (nemecky)

Externé odkazy

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Robert Merle na českej Wikipédii.

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.