Rita Levi-Montalcini

Rita Levi-Montalcini sa narodila 22. apríla 1909 v Turíne. Otec Adamo Levi bol elektroinžinier a matematik, matka Adele Montalcini bola maliarka. Obaja pochádzali z rodín sefardských Židov, ktoré sa do Turína prisťahovali na prelome 19. a 20. storočia. Rita mala sestru dvojča Paolu, ktorá po matke zdelila umelecké vlohy a stala sa úspešnou výtvarníčkou, staršiu sestru Annu Mariu a brata Luigiho "Gino", významného architekta a dizajnéra.

Rita sa chcela stať spisovateľkou, jej veľkým vzorom bola švédska spisovateľka Selma Lagerlőf. Keď však blízky rodinný priateľ zomrel na rakovinu žalúdka, rozhodla sa študovať medicínu. Otec ju odhováral od štúdia, pretože bol presvedčený, že povolanie lekárky nie je vhodné pre ženu a negatívne ovplyvňuje jej rolu manželky a matky, ale nakoniec zmenil názor.

Počas štúdia na Turínskej univerzite (University of Turin Medical School) si histológ Giuseppe Levi všimol záujem šikovnej študentky o vývoj nervovej sústavy a po jej promócii v roku 1936 ju zamestnal ako svoju asistentku. Sľubnú kariéru prerušili tvrdé protižidovské zákony, ktoré v roku 1938 zaviedol Benito Mussolini. Keď Ritu vyhodili z univerzity, zariadila si laboratórium v spálni. Počas vojny skúmala rast nervových vláken v kuracích embryách, čo vytvorilo základ pre jej ďalší výskum. Po vstupe nemeckej armády do Talianska v septembri 1943 rodina ušla do Florencie. Holokaust prežili pod falošnými identitami a vďaka pomoci priateľov.

Po skončení vojny sa rodina vrátila do Turína a rok nato dostala Rita grant na jeden semester výskumu u embryológa Viktora Hamburgera na univerzite v St. Louis. Amerického profesora nemeckého pôvodu zaujali jej dva články, ktoré vyšli vo vedeckých časopisoch. Keď mu ukázala výsledky svojich domácich pokusov, ponúkol jej pozíciu výskumníčky, na ktorej zostala nasledujúcich 30 rokov. Práve tam v roku 1952 urobila svoj najväčší objav - pri skúmaní rakovinových tkanív, ktoré vyvolávali extrémny rast nervových buniek, izolovala nervový rastový faktor. Táto bielkovina je nesmierne dôležitá pre rast a zachovanie nervov aj pre prevenciu a liečbu neurologických ochorení. V roku 1958 Ritu vymenovali za profesorku a o štyri roky neskôr založila druhé výskumné laboratórium v Ríme, aby mohla striedavo pracovať v USA a v rodnom Taliansku.

Rita Levi-Montalcini ako prvá žena dostala cenu Maxa Weinsteina za významný prínos v oblasti neurologického výskumu. Osem rokov viedla Výskumné centrum neurobiológie v Ríme, ďalších deväť rokov šéfovala laboratóriu bunkovej biológie až do roku 1977, keď odišla do dôchodku. Pracovať však neprestala - vymenovali ju za riaditeľku Ústavu bunkovej biológie v Ríme, ktorý viedla dva roky. V roku 2002, vo veku 93 rokov založila Európsky inštitút na výskum mozgu a až do konca života bola jeho prezidentkou. V roku 1986 Rita Levi-Montalcini a jej spolupracovník, biochemik Stanley Cohen, prevzali najvyššie vyznamenanie - Nobelovu cenu za fyziológiu alebo medicínu. Talianskej vedkyni udelili niekoľko čestných doktorátov na prestížnych svetových univerzitách a dostala aj množstvo iných ocenení, medzi nimi cenu Leonarda Da Vinciho od Európskej akadémie vied.

Rita Levi-Montalcini sa nikdy nevydala ani nemala deti, no neľutovala to. Väčšinu života prežila so svojím dvojčaťom Paolou. Všetko dopodrobna opísala vo svojej autobiografii, ktorá vyšla v roku 1988. V interview v roku 2006 povedala: "Môj život obohacovali vynikajúce vzťahy s ľuďmi, práca a záujmy. Nikdy som sa necítila osamelá." Rita zomrela vo svojom byte v Ríme 30. decembra 2002 vo veku 103 rokov. Po jej smrti starosta Ríma Gianni Alemanno povedal, že je to veľká strata pre ľudstvo. Taliansk astrofyzička Margherita Hack ozaničla Ritu ako niekoho kto si zaslúži byť oslavovaný. Taliansky premiér Mario Monti vzdal hold jej charizmatickej a vytrvalej povahe a za jej celoživotné úsilie. Vatikánsky hovorca Federico Lombardi vyzdvihol jej morálne a občianske úsilie a poznamenal, že bola inšpirujúcim príkladom pre Taliansko i celý svet. V apríli na jej počesť pomenovali nový kultivar orchidey Ophrys montalcinae.

• Elogio dell'imperfezione, Gli Elefant saggi, Garzanti, 1999 (nuova Edizione accresciuta).
• Origine ed Evoluzione del nucleo accessorie del Nervo abducente nell'embrione di pollo, Tip. Cuggiani, 1942
• Elogio dell'imperfezione, Garzanti, 1987
• NGF : apertúra di una nuova frontiera nella neurobiológie, Roma Napoli, 1989
• Sclerosi multipla in Italia : aspetti e problemi, AISM, 1989
• Il tuo futuro, Garzanti, 1993
• Per i Settanta anni della Enciclopedia italiana, 1925-1995, Istituto della Enciclopedia italiana, 1995
• Senz'olio contro vento, Baldini & Castoldi, 1996
• L'asso nella Manica a brandelli, Baldini & Castoldi, 1998
• La galassia mente, Baldini & Castoldi, 1999
• Cantica di una vita, Raffaello Cortina Editore, 2000
• Un Universo inquieto, 2001
• Tempo di mutamenti, 2002
• Abbi il Coraggio di conoscere, 2004
• Tempo di azione, 2004
• Eva era africana, 2005
• Aj nuovi Magellan nell'er @ digitale, 2006
• Tempo di Revisione, 2006
• Rita levi-Montalcini racconta la scuola ai ragazzi, 2007

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Rita Levi-Montalcini

• Stránka talianskeho Senátu
• Neuroscience: One hundred years of Rita. nature.com vom 1. April 2009; aus: Nature. Band 458, 2009, S. 564–567, doi:10.1038/458564a
• Nekrológ v Guardiane

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Rita Leviová-Montalciniová na českej Wikipédii. Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Rita Levi-Montalcini na anglickej Wikipédii.