René Théophile Hyacinthe Laënnec

Študoval v Nantes a pôsobil potom od roku 1799 ako ránhojič v západnej armáde. Od roku 1800 si ďalej rozširoval vzdelanie riadnym štúdiom medicíny v Paríži v nemocnici Charite – jeho učiteľom bol preslávený Jean-Nicolas Corvisart – a v roku 1804 sa stal lekárom.
V roku 1816 nastúpil do Neckerovej nemocnice v Paríži. Tu sústavne pracoval na zvýšení možností diagnostiky, najmä chorôb pľúc a srdca. Za tým účelom vyvinul nástroj – stetoskop zvyšujúci intenzitu zvukov pri počúvaní. Zásadným spôsobom tak rozšíril diagnostické hranice fyziológie a najmä patológie kardiopulmonálneho systému. Sústavné pozorovanie uložil do svojho životného diela Traité de l'auscultation Mediate (Paríž 1819, 2 zväzky; celkom 4 vydania – posledné v roku 1836). V roku 1823 sa stal profesorom na Collège de France, a nasledujúcim rokom prednostom internej kliniky. Zomrel na pľúcnu tuberkulózu.

Spolu s Leopoldom von Auengruberom a Corvisartom stal sa zakladateľom klasickej fyzikálnej diagnostiky modernej medicíny. V roku 1868 bola na jeho počesť postavená socha v jeho rodnom meste.

Popri objave stetoskopu ako prvý popísal cirhózu pečene a dodnes obraz jednej chorobnej zmeny pečene nesie jeho meno (Laënnecova žltá atrofia pečene). Jedna zo 4 lekárskych fakúlt University Claude Bernarda v Lyone je po ňom pomenovaná na jeho počesť.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému René Théophile Hyacinthe Laënnec

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku René Théophile Hyacinthe Laënnec na českej Wikipédii.