Rekonštrukcia Bratislavského hradu

Dejiny hradu sú veľmi bohaté, prvá konkrétna zmienka o dnešnom objekte siaha do roku 907 nášho letopočtu. Vzhľadom na neustále spoločenské a politické zmeny sa mení aj samotný hrad, prispôsobuje sa aktuálnym podmienkam a novým funkciám. Pôvodná obytná veža z 13. storočia sa postupne pretransformovala do podoby mohutného reprezentačného sídla uhorských kráľov. Roku 1811 hrad výrazne poznačil veľký požiar, v stave chátrajúcej ruiny zotrvával až do roku 1953, kedy sa začali práce na rozsiahlej rekonštrukcii.

V roku 1942 sa uskutočnila medzinárodná architektonická súťaž na riešenie Bratislavského podhradia a ruiny hradu. Architekt Emil Belluš prezentoval v súťaži návrh architektonického novotvaru ako náhrady ruiny. Jeden zo zahraničných architektov dokonca navrhol nahradiť hradnú ruinu sústavou absolútne nesúvisiacich moderných stavieb.

Janko Alexy bol hlavným impulzom k rozsiahlej rekonštrukcii hradu do podoby, v akej je nám známy aj dnes. S objektom sa bližšie zoznámil údajne u svojho strýka Ferdinanda v Liptovskom Mikuláši. Spojencov na záchranu hradu začal zháňať už počas štúdií na vysokej škole, trvalo to mnoho rokov. Šťastím pre samotný hrad bol fakt, že dokázal k spolupráci presvedčiť aj profesora architekta Alfréda Piffla, ktorý sa pre hrad doslova nadchol.

O Alfrédovi Pifflovi, profesorovi dejín architektúry na novozaloženej Fakulte architektúry a pozemného staviteľstva na Slovenskej vysokej škole technickej, bolo známe, že do svojich pamiatkárskych aktivít pravidelne zapája aj svojich študentov. Rovnako tomu bolo aj v prípade Bratislavského hradu. Na jar roku 1953 začali zameriavanie hradných ruín a výskumy hradného areálu. Na základe výskumov sa stanovili metódy pamiatkovej obnovy objektu, padlo rozhodnutie uviesť ruinu do tzv. „tereziánskej“ podoby. Pri spracovávaní štúdie Pifflovi asistovali okrem kolegov architektov M. Baša, J. Lichnera a D. Majzlíka aj študenti. Išlo o komplikovanú problematiku, no štúdia bola pripravená na prezentáciu už roku 1955, kedy bola predvedená Povereníctvu kultúry.

Rekonštrukcia hradu bola veľmi náročnou záležitosťou, kolektív pod vedením Alfréda Piffla neustále zápasil s drobnými či väčšími problémami. Problémom číslo 1 bol už samotný projekt, ktorý mal okrem sympatizantov aj neprajníkov, dokonca na pôde Fakulty architektúry a pozemného staviteľstva, kde Piffl pôsobil. Vyčítali mu množstvo nedostatkov, počnúc amatérskym výskumom, končiac kritikou architektonického stvárnenia strechy hradu. Mnohým, vrátane vtedajšieho Pifflovho kolegu na Fakulte architektúry a pozemného staviteľstva Emila Belluša, sa nepozdával už vlastný nápad hrad rekonštruovať.

Ďalším problémom bol neustály nedostatok pracovnej sily, Piffl verboval brigádnikov aj z radov študentov architektúry. Robotníkov mu často odvádzali na iné činnosti, napríklad na stavbu prvomájovej tribúny.

Posledným problémom bol fakt, že si okrem Piffla a Alexyho nedokázal takmer nikto udržať počiatočné nadšenie pre rekonštrukciu hradu, rady neprajníkov sa neustále rozširovali.

V auguste 1957 Piffl hrad nedobrovoľne opustil. Bol obvinený z ohovárania spriatelenej mocnosti a na dva roky uväznený. Dnes je jasné a dokázané, že išlo o vykonštruovaný proces. Faktom zostáva, že dôvody, pre ktoré sa Alfréd Piffl ocitol vo väzení, zostanú možno už navždy tajomstvom.

Aj napriek odstúpeniu jedného z najzanietenejších zástancov záchrany hradu sa rekonštrukčné práce nezastavili, naopak – pokračovali pod vedením architekta Dušana Martinčeka. Hrad bol verejnosti v už obnovenej podobe predstavený roku 1968.

Je otázne, ako dlho by hrad pretrvával v štádiu ruiny, kým by sa definitívne nezrútil. Jeho rekonštrukcia znamená záchranu vzácnej pamiatky s väčšinou jej historických hodnôt. Architektom sa podarilo podchytiť získaný potenciál začlenením vhodnej a dôstojnej funkčnej náplne. Na prvom podlaží sa nachádzajú priestory NR SR, zvyšné priestory spadajú pod SNM, slúžia na stálu expozíciu slovenských dejín.

• Pohaničová, J.: Alfréd Piffl – architekt s dušou pamiatkára.
• Pamiatky a Múzeá 2, 2007. 57 – 61
• Droppová, Z.: Zabudnutý záchranca. Reality 13, 2007. 12 – 14