Reštavrácia (Kalinčiak)

Zemianstvo predstavené v humoreske na jeho typických predstaviteľoch a za typických okolností sa javí v zhode s historickou pravdou ako trieda, ktorá už dohrala svoju spoločenskú úlohu. Janko Kalinčiak toto s mimoriadnou účinnosťou dokázal ukázať na udalosti, akou boli voľby župných funkcionárov - reštavrácia. Zemianske voľby Janko Kalinčiak opisuje ako komédiu, v ktorej niet ani trochu vážnosti. Zemianskych voličov a zemianských kandidátov nezaujímal povážlivo zanedbaný stav krajiny, hoci v celoeurópskom meradle patrilo Uhorsko medzi najzaostalejšie krajiny. Plytká prestíž zemianskych strán a výhľad na obžerské a pijácke orgie, boli jedinými cieľmi a záujmami v týchto voľbách. A klamstvo, podvádzanie, vydieranie či podplácanie, boli vyskúšanými prostriedkami na ich dosiahnutie. Naozaj bolo jedno či v reštavrácii zvíťazí strana kandidáta Bešeňovského alebo Potockého, verejný život naďalej pokračoval svojím niekoľkostoročným korytom. A bedársky zeman Matiaš Bešeňovský, je za peniaze schopný sľúbiť hocičo a hocikomu, zradiť to, čo pred chvíľou prisľúbil, ale pritom na poddaného sedliaka pokrikuje: „Veď je sedliak na to na svete aby robil, a to i vtedy, keď zeman ani krížom slamy nepreloží.“ [1]