Ragnvald I. (Polacké kniežatstvo)

Jeho pôvod je dodnes medzi bieloruským často diskutovanou otázkou. Existujú však dve verzie jeho pôvodu. Časť historikov tvrdí, že Ragnvald I. bol Viking (Norman). Svoje tvrdenie zakladali na pravosti kroniky, kde sa spomína, že „Rogvolod prišiel spoza mora“ („з-за мора, имяше свою волость в Полотьске“) a na tom, že práve toto meno (Rogvolod) ako aj meno jeho dcéry Rognedy (Ragneiethr) bolo v tom čase veľmi obľúbeným medzi obyvateľmi severnej Európy.

Prívrženci druhej teórie tvrdili, že Ragnvald I. síce prišiel spoza mora (je teda Norman), ale jeho meno skomoleninou slovanského slova. Gedeonau Stepan Alexandrovič s odvolaním sa na štvrtý diel Českého časopisu historického tvrdí, že meno Ragnvald je paralelou českého slova Rohowlad.

Tieto dva argumenty však nie sú jediné. Podľa niektorých bol Ragnvald I. členom miestnej šľachty v Polackom kniežatstve. Ak však spolu so svojou dcérou boli Normani, ťažko si mohli osvojiť národné zvyky Slovanov.

Netreba však nebrať do úvahy aj zistenie litovských historikov. Podľa nich pôvod jeho mena - Rag(a)nvald-ys, - čo v litovčine znamená ten, ktorý vládne a manipuluje bosorky môže súvisieť s jeho nezávilou politikou a častými vojenskými návštevami polackého kniežaťa v Kyjevskej Rusi a Novgorode. Toto zistenie je však skôr zaujímavosťou ako skutočným faktom, ktorý by sa zakladal na nejakej dôveryhodnej informácii.

Práve fakt, že Vladimír I. ponechal nažive Ragnvaldovu dcéru ho oprávňoval na zisk Polackého kniežatstva. Ak by bol Ragnvald I. vo svojich nájazdoch na Kyjevskú Rus dôslednejší a kyjevské knieža by zabil skôr, mohol si to isté právo uplatniť aj na Staroruský štát.

Preto teória, že Ragnvald I. a jeho dcéra Rogneda, ktorú kyjevské knieža Vladimír I. znásilnilo pre svoj záujem zisk Polackého kniežatstva boli Normani, ktorí prišli spoza mora, je zo všetkých teórii o pôvode tohto panovníka v Bielorusku najrozšírenejšia.

• Čaropek V.: Kronika. (po bielorusky)