Lusitania (parník)

Spustenie Lusitanie na vodu

Lusitania aj jej sesterská loď Mauretania boli postavené za pomoci britskej Admirality, ktorá Cunard Line poskytla cez 2 500 000 libier výmenou za to, že v prípade vstupu Spojeného kráľovstva do vojny, budú obe lode poskytnuté Royal Navy k prestavbe na pomocné krížniky.

Obe lode, hoci mali trochu rozdielny pohon (Mauretania bola o pol uzla rýchlejšia), boli poháňané štyrmi skrutkami priamo napojenými na parné turbíny. Dosahovali rýchlosť cca 28 uzlov. V prvej svetovej vojne mali byť zabavené Admiralitou, ale nestalo sa tak. Iba Mauretania bola neskôr zabavená a slúžila ako nemocničná loď (po vojne sa vrátila do služieb lodiarskej spoločnosti Cunard a v roku 1935 bola rozobraná).

V rokoch 1907 až 1909 sa Lusitania stala päťnásobným držiteľom Modrej stuhy Atlantiku. Za prvej svetovej vojny i naďalej slúžila ako pasažierska loď.

Pasažieri boli od cesty odrádzaní inzerátom[1] z 22. apríla 1915, ktorý varoval, že medzi Spojeným kráľovstvom a Nemeckom existuje vojnový stav a loď môže byť v britských vodách potopená. Toto upozornenie vydala samotná nemecká ambasáda vo Washingtone.

Dňa 1. mája 1915 Lusitania opustila New York. 7. mája o 13:30, týždeň po opustení New Yorku, bola na svojej ceste do Liverpoolu torpédovaná nemeckou ponorkou U-20. Po zásahu jedným torpédom (občas sa mylne uvádzalo dvoma – zrejme v dôsledku prekvapivo rýchleho potopenia počas 18 minút) sa Lusitania naklonila provou a pravobokom pod hladinu. Kormidlo sa zaseklo a loď plávala rýchlo aj počas veľkého náklonu, čo znemožnilo spustenie záchranných člnov. Akékoľvek pokusy o ich spustenie boli márne - člny sa vždy prevrátili a cestujúci sa vysypali do vody. Po zastavení lode už bolo neskoro, lebo kvôli veľkému náklonu boli člny na pravoboku ďaleko od člnovej paluby a väčšina člnov na ľavoboku sa rozpárala a veľké nýty na oceľových plátoch. 18 minút po explózii sa Lusitania potopila. Z vraku je jasne viditeľné, že loď bola v takom veľkom náklone, že jej predok sa v takmer 100 m hlbokej vode pri potápaní dotkol dna a loď sa neskôr prevrátila. Celkom pri potopení zahynulo 1 198 osôb. Potopenie Lusitanie je opradené mnohými konšpiračnými teóriami, keďže sa na tak veľkú loď potopila veľmi rýchlo. Najpravdepodobnejšie je, že loď viezla muníciu do ručných zbraní, ktorej prítomnosť bola uvedená aj v zozname prepravovaného tovaru, ale žiadne výbušniny.[2][3] Nemecká strana kvôli tejto skutočnosti poukazovala na Lusitaniu ako na legitímny cieľ, zároveň však mylne tvrdila, že loď bola vyzbrojená.[4]

Smrť toľkých cestujúcich (z ktorých bolo 128 Američanov) zdvihla u svetovej verejnosti vlnu antipatie voči Nemecku a prispela k vstupu Spojených štátov do prvej svetovej vojny po boku štátov Dohody.

Kresba zobrazujúca potápajúcu sa Lusitaniu

Rok 1907 – Lusitania po rekordnej ceste

1. http://www.firstworldwar.com/features/lusitania.htm
2. LUSITANIA WAS UNARMED; Collector Malone Says She Was Examined Before Sailing. DENIAL BY CUNARD MEN Never Carried a Gun and Never Was in British Admiralty Service. 'HELPLESS AS A FERRY BOAT' Munitions of War on Board Non-Explosive and Carried as Regular Commerce. ROBERTS EXPLAINS FLAGS Carried Only the Pennant of a Merchantman and the Usual House Mail Insignia. [online]. query.nytimes.com, 1915-05-10, [cit. 2017-01-21]. Dostupné online.
3. Česká televize. Potopení Lusitanie - jeden z milníků první světové války [online]. ceskatelevize.cz, [cit. 2017-01-21]. Dostupné online.
4. SINKING JUSTIFIED, SAYS DR. DERNBURG; Lusitania a "War Vessel," Known to be Carrying Contraband, Hence Search Was Not Necessary. [online]. query.nytimes.com, 1915-05-09, [cit. 2017-01-21]. Dostupné online.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Lusitania (parník)

• Zánik anglického dopravného parníka Lusitania, dobové svedectvo
• Potopenie parníka Lusitania - 1915

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku RMS Lusitania na českej Wikipédii.