Pugio

Pôvod dýky pugio je rovnaký ako pôvod meča gladius, teda v Hispánii. Rimania sa stretli s Gladiom a Pugio počas ich invázie do Hispánie v púnskych vojnách. Scipio donútil hispánskych zbrojárov vyrábať pre légie tieto typy zbraní. Zatiaľ, čo sa Gladius u Rimanov udomácnil, dýka pugio bola viacmenej raritou a bežne sa začala používať až počas Cézarovej doby.

Pugio bola železná dýka, ktorá bola v špicatej pošve. Pošva bola charakteristická kruhovým zakončením, tvarom a štyrmi úchytkami na remeň. Rúčka mala na hornom konci typické zakončenie, v strede rúčky bol výčnelok pre lepší úchop. V cisárskych dobách nachádzame aj medené rúčky, hoci tie nie sú typické. Kovové rúčky boli z tenkého razeného plátku železa, vďaka ktorému boli veľmi ľahké. Čepele dýk boli veľmi tenké s rôznymi žliabkami a ryhami, čo malo zvýšiť ich pevnosť.

Spočiatku bola dýka nezdobená a dodržiavala svoj štandardný tvar, no v 1. stor. po Kr. sa objavili bohato zdobené medené pošvy s rôznymi motívmi. Spočiatku sa myslelo, že ide o dôstojnícke pugio, no zistilo sa, že dekoratívne dýky boli rozšírené u bežných vojakov. Pugio sa nosilo na ľavej strane, pripevnené k opasku. Definitívne sa vyradilo niekedy v polovici 3. stor.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pugio