Psychopédia (mentálne postihnutí)

Psychopédia alebo pedagogika ľudí s mentálnym postihnutím je vedný odbor špeciálnej pedagogiky, ktorý sa zaoberá rozvojom, výchovou, vzdelávaním a vyučovaním ľudí s mentálnym postihnutím. Jej predmetom je skúmanie javov a spoločenských dôsledkov mentálneho postihnutia, psychopedická diagnostika a prognostika a socializácia postihnutých.

Pojem pochádza z gréckych slov psyché (duša) a paideia (výchova). Psychopédia sa študuje na pedagogických fakultách univerzít a absolventi tohto štúdia sa nazývajú psychopédi. Priekopníkmi psychopédov na Slovensku boli V. Gaňo, V. Predmerský a G. Rehuš.

Pomocné disciplíny

Charakteristika mentálneho postihnutia

Mentálne postihnutie (retardácia) je stav oneskoreného, zastaveného alebo neúplného vývinu intelektu, pre ktorý je charakteristická podpriemerná inteligencia. Postihnutie nie je ustálené, nemenné a definitívne ukončené a daný stav sa dá zlepšovať. Postihnutý človek má narušené poznávacie schopnosti /zrak, sluch, myslenie, pamäť, reč/.

Druhy MP
  • 1. Organopatie - podmienené organicky (porucha CNS od narodenia - vždy ide o poškodenie mozgu)
    • podľa vývinového štádia v ktorom bol CNS poškodený môžeme hovoriť o oligofrémii a demencii
  • 2. Sociopatie - podmienené sociálne; dochádza k nim pod vplyvom extrémne nevhodného prostredia, kedy sa môžu inak vyvinuté mentálne funkcie retardovať

Typológia z hľadiska dosiahnutého stupňa IQ
  • Hraničné pásmo MR - ide o ľudí, ktorí nie sú retardovaní, no ani úplne „normálni“ (IQ 71 - 85) a ide väčšinou o deti výchovne a sociálne zanedbané, duševne infantilné, s poruchami vedomia, učenia a správania, ľahkou mozgovou dysfunkciou alebo detskou mozgovou obrnou
    • ľahká zaostalosť (IQ 85 - 78)
    • výrazná zaostalosť (IQ 77 - 71)
  • Ľahká mentálna retardácia (Debilita) – motorický, neuropsychický vývin, psychické procesy a reč sú čiastočne oneskorené a obmedzené a najzreteľnejší deficit je v myslení /absentuje u nich logické myslenie/
    • sú vychovávateľní a vzdelávateľní v podmienkach špeciálneho prístupu a špeciálnej výchovy v rámci špeciálneho školstva (IQ 70 - 50)
  • Stredná mentálna retardácia (Imbecilita) – postihnutí majú zachované pudy, ktoré však nezvládajú; majú vyvinutú ťažko zrozumiteľnú artikulovanú reč, ich slovník je chudobný, vyjadrovanie väčšinou na úrovni jednoslovných viet (IQ 35 – 49)
    • sú vychovateľní, schopní osvojiť si spoločenské a pracovné návyky a zvládnu i prvky trívia – čítanie, písanie, počítanie, sú však nesamostatní, odkázaní na dozor, celoživotné usmerňovanie inými, pri práci na vedenie a permanentnú kontrolu
  • Ťažká mentálna retardácia (ťažká idiocia) – výrazné oneskorenie motorického a psychického vývinu (nemajú vyvinuté pudy), ich pamäť, predstavy, asociačné schopnosti sú minimálne, myslenie prakticky chýba (IQ 20 – 34)
    • sú nevzdelateľní, no čiastočne vychovateľní; sú však trvalo závislí od starostlivosti iných a možno u nich nacvičiť základné hygienické návyky a jednoduché manuálne práce
  • Hlboká mentálna retardácia (hlboká idiocia) – najťažší stupeň MR s IQ pod 20 (nemerateľné)
    • sú nevzdelateľní a nevychovateľní, potrebujú celoživotnú ústavnú starostlivosť; sú imobilní a vydávajú iba nejasné zvuky, reč nie je
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.