Špeciálna pedagogika
Špeciálna pedagogika je veda, ktorá sa zaoberá výchovou, vzdelávaním a vyučovaním postihnutých a ohrozených detí, mládeže a dospelých. Je súčasťou širšieho vedného celku defektológie a býva označovaná aj pojmami defektologická špeciálna pedagogika liečebná pedagogika, nápravná pedagogika, ortopedagogika, pedagogika hendikepovaných detí a pod.
V širšom zmysle ide v podstate (vzhľadom na pedagogiku všeobecnú) o každú pedagogiku, špeciálne zameranú podľa veku alebo predmetu. (Napr. pedagogika predškolského veku, pedagogika školského veku, pedagogika dospelých, hudobná pedagogika, vojenská pedagogika a pod.)
Cieľ
Cieľom špeciálnej pedagogiky je výchova a vzdelávanie postihnutých/narušených jednotlivcov do tej miery, aby boli pripravení v ďalšom živote samostatne fungovať.
Metódy
- kompenzácia - náhradná výkonnosť iných funkcií
- korekcia - zmiernenie následkov
- rehabilitácia - zameriava sa na porušené sociálne vzťahy
- reedukácia - opakovaná výchova, súhrn špeciálnych pedagogických postupov, ktorými sa zlepšuje alebo zdokonaľuje výkon v postihnutej oblasti
Disciplíny
- Základné:
- etopédia - pedagogika sociálne a emocionálne narušených detí
- logopédia - pedagogika detí s rečovou vadou
- psychopédia - pedagogika mentálne postihnutých detí
- somatopédia - pedagogika telesne a zdravotne postihnutých detí
- surdopédia - pedagogika sluchovo postihnutých detí
- tyflopédia - pedagogika zrakovo postihnutých detí
- Pomocné:
- patobiológia
- patopsychológia
- neurológia
- psychiatria
- pediatria
- sociálna patológia
Stupne socializácie
- 1. stupeň - integrácia - úplne zapojenie postihnutého jedinca, je nezávislý a samostatný
- 2. stupeň - adaptácia - prispôsobenie za určitých okolnosti (nie je samostatný)
- 3. stupeň - utilita - sociálna upotrebiteľnosť; za pomoci iných urobí prácu
- 4. stupeň - inferiorita - neschopnosť zaradenia do pracovného zaradenia tzv. "nepoužiteľný"
Externé odkazy
- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.