Pseudomembranózna kolitída

Pseudomembranózna kolitída je ťažkou formou infekcie baktériou Clostridium difficile, postihujúca hrubé črevo a prejavujúca sa úpornými hnačkami. Vzniká najmä u starších, oslabených pacientov počas pobytu v nemocnici. Ochorenie má pomenovanie podľa charakteristického vzhľadu postihnutej sliznice hrubého čreva s povlakmi blanitého vzhľadu (pablany, latinsky pseudomembranes).

Pseudomembranózna kolitída v kolonoskopickom obraze. Charakteristické sú žlté pablany na sliznici hrubého čreva (pseudomembrány)

Pôvodca a príčiny ochorenia

Pôvodca ochorenia, baktéria Clostridium difficile vytvára odolné spóry, kontaminujúce povrchy a nástroje v nemocničnom prostredí, ktoré sú odolné voči bežne používaným dezinfekčným prostriedkom. Ťažké ochorenie spôsobujú dva toxíny, A a B, ktoré poškodzujú črevnú sliznicu aj hlbšie štruktúry steny čreva. Po zasiahnutí svaloviny a vegetatívneho nervstva dochádza k paréze (ochrnutie čriev, čoho následkom je paralytický ileus. Črevo neposúva svoj obsah, ktorý sa hromadí  a dochádza k silnému roztiahnutiu hrubého čreva- toxickému megakolon. Stena poškodeného  čreva sa stáva priestupnou črevné baktérie, ktoré prestupujú do brušnej dutiny, dostávajú sa do krvi, ňou do celého organizmu a  spôsobujú sepsu až septický šok s vysokou úmrtnosťou takýchto pacientov.

Infekcia Clostridium difficile postihuje predovšetkým starších pacientov v nemocniciach a ústavoch s oslabenou imunitou, s rozvráteným prirodzeným osídlením čreva baktériami, často  v dôsledku liečby širokospektrálnymi antibiotikami. Ďalšie rizikové faktory sú  stavy po brušných operáciach, kedy je porušená normálna pohyblivosť čriev (peristaltika - pohyby, ktoré posúvajú obsah čriev), podávanie liekov, ktoré ju spomaľujú a situácie, kedy je porušená slizničná imunita v tráviacom trakte - pri podvýžive, nedostatku bielkovín v strave, zápaloch čriev atď. Riziko infekcie Clostridium difficile zvyšujú lieky, tlmiace vylučovanie žalúdočnej kyseliny, zvlášť inhibítory protónovej pumpy - PPI.

Diagnostika

Podozrenie na túto diagnózu vzniká u pacientov s vyššie uvedenými charakteristikami, u ktorých vznikli ťažké hnačky s dehydratáciou. Na potvrdenie väčšinou postačuje  dôkaz  toxínov A a B metódou ELISA, presnejší je dôkaz špecifického antigénu (glutamát dehydrogenázy - GDH), v sporných prípadoch sú dostupné  aj ďalšie vyšetrenia, napríklad kultivácia stolice,  PCR vyšetrenie. Pri kolonoskopickom  vyšetrení má sliznica hrubého čreva, postihnutá pseudomembranóznou kolitídou charakteristický vzhľad  s povlakmi - pablanami. Rozšírené črevné kľúčky so zhrubnutou stenou sa dajú zobraziť ultrasonograficky alebo rentgenologicky, ale tento nález nie je špecifický len pre klostrídiovú kolitídu.

Závažnosť ochorenia sa dá hodnotiť aj na základe rôznych skórovacích systémov (ATLAS, CSI alebo CARDS), ktoré však vychádzajú z podobného semikvantitatívneho hodnotenia určitých prognostických faktorov (ich súhrn je na konci článku).

Liečba

V liečbe je podstatná  rehydratácia pacienta dostatočnou infúznou liečbou. Z antibiotík sú účinné metronidazol, v závažných prípadoch vankomycín, prípadne kombinácia týchto antibiotík. K dispozícii je ďalej veľmi účinný fidaxomycín. Nevyhnutné je ukončenie liečby antibiotikom, ktoré viedlo k pomnoženiu klostrídii. V krajnom prípade je nevyhnutné chirurgické odstránenie postihnutého úseku  čreva (kolektómia).

Prognóza

Prognóza ťažkých foriem ochorenia je vážna, ďalej zhoršovaná vysokým vekom pacienta, poruchou imunity, podvýživou, predchádzajúcim dlhým pobytom v lôžkovom zariadení. Zvlášť sú ohrození pacienti so zhubnými nádormi, s cukrovkou, zlyhávaním obličiek. s iným súbežným črevným zápalom (napríklad idiopatické črevné zápaly), po transplantáciach orgánov.

Zdroje

Pozri aj
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.