Prvotnopospolná spoločnosť

Prvotnopospolná spoločnosť alebo prvotnopospolné zriadenie alebo prvotnopospolná spoločensko-ekonomická formácia je v marxistickej periodizácii dejín „spoločensko-ekonomická formácia“ v období praveku. Predchádzala otrokárskej spoločnosti.

Charakterizuje ju nízka úroveň vývoja výrobných síl, spoločenské vlastníctvo výrobných prostriedkov a malý stupeň diferencovanosti ostatných výrobných a spoločenských vzťahov (najmä rovnosť všetkých ľudí, ktorá sa však vo vyspelých fázach vývinu prvotnopospolnej spoločnosti narúša). V spoločenskom vedomí prevláda náboženstvo a umenie. Obdobie prvotnopospolnej spoločnosti sa začína vznikom človeka a končí nástupom prvých štátnych útvarov, čo bolo v rozdielnych častiach sveta v rozličnom čase.

Vo vývine prvotnopospolnej spoločnosti sa rozlišujú štyri základné etapy:

1. etapa zahŕňa starší a stredný paleolit, t. j. obdobie vzniku človeka. Predpokladá sa, že vtedy vznikli prvé zárodky základných foriem spoločenskej organizácie. Ľudia sa zoskupovali do tlúp, pravdepodobne na základe pokrvného príbuzenstva. Všestrannú nerozvinutosť dokladajú primitívne výrobné nástroje. Chýbajú spoľahlivé doklady o spoločenskom vedomí (náboženstvo, umenie), pokračoval fyzický vývin človeka (antropogenéza).
2. etapa zahŕňa vývin nediferencovanej rodovej spoločnosti.
3. etapu tvorí patriarchát.
4. etapu tvorí obdobie vojenských demokracií.