Pruština

Pruština (iné názvy: stará pruština[1], staropruský jazyk[2], staropruština[3]) je mŕtvy baltský jazyk, ktorý zanikol na konci 17. storočia.[4] Šlo o najarchaickejší z baltských jazykov.

O iných významoch výrazu Pruština pozri Pruština (rozlišovacia stránka).

Pruština mala pohyblivý prízvuk (ako litovčina), intonácie boli podobné lotyštine[4] Pravopis sa zakladal na vtedajšom nemeckom a bol nedôsledný. Pruština mala mužský, stredný a ženský rod, z čísiel singulár a plurál. Mala päť pádov: nominatív, genitív, datív, akuzatív, vokatív a tri časy: prítomný, minulý a budúci.[4]

Slovná zásoba bola podobná ostatným baltským jazykom, bližšie však mala k litovčine.[4]

Zdroje
  1. ONDRUŠ, Šimon; SABOL, Ján. Úvod do štúdia jazykov. 3. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1987. 339 s. S. 256.
  2. STANISLAV, Ján. Dejiny slovenského jazyka I : Úvod a hláskoslovie. Bratislava : SAV, 1956. 590 s. Dostupné online. S. 109.
  3. KRAJČOVIČ, Rudolf. Náčrt dejín slovenského jazyka. 1. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1964. 190 s. Dostupné online. S. 121.
  4. GENZOR, Jozef. Jazyky sveta : história a súčasnosť. 1. vyd. Bratislava : Lingea, 2015. 686 s. ISBN 978-80-8145-114-0. S. 118, 121.

Iné projekty
  • Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pruština


This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.