Protesty v Turecku v roku 2013

Protesty v Turecku v roku 2013 sú protesty v Istanbule a ďalších tureckých mestách. Konajú sa od 24. mája, zlom nastal 31. mája brutálnym zásahom polície proti demonštrantom.[1] Zatiaľ pri protestoch zomrelo 5 ľudí a tisíce sú zranených.[2] Protesty súvisia s kritikou vlády premiéra Recepa Tayyipa Erdoğana.[3] Protesty vyvolal plán zrušiť park Gezi.[4] Protestujúci používajú názov „çapulcu“, v turečtine znamenajúce vandal. Označenie bolo pôvodne použité premiérom, ale protestujúci ho prebrali a používajú ho s hrdosťou.[4]

Dianie

V noci z pondelka 10. júna na utorok 11. júna bol slzný plyn použitý aj v Ankare.[4] Po použití slzného plynu na námestí Taksim sa protestujúci v utorok 11. júna stiahli do parku Gezi. Zatiaľ nič nenasvedčovalo tomu, že aj odtiaľ budú vyhnaní.[4] Guvernér mesta tvrdil, že polícia proti demonštrantom nezasiahne.[4] „Niektorí z demonštrantov reagovali na útok polície hádzaním zápalných fliaš a kameňov. Iní sa pokúšali vyjednávať.“[4] V sobotu 15. júna polícia polícia vyhnala protestujúcich z námestia Taksim a parku Gezi. Použila pri tom vodné delá. Stany protestujúcich zbalili robotníci, po nich zrovnali buldozéry.[2][4]

V polovici júna upútal pozornosť svojím tichým protestom Erdem Gündüz, zvaný stojaci muž. V pondelok 17. júna stál na Námestí Taksim 8 hodín a pozeral pritom do tváre Mustafu Kemala Atatürka. Jeho príklad nasledovali stovky ďalších ľudí.[5]

Podpora v Turecku

Protestujúcich v Istanbule podporili „tisíce ľudí“ v hlavnom meste Ankare.[2]

Zahraničné reakcie

Dňa 7. júna sa uskutočnila oficiálna návšteva slovenského premiéra Roberta Fica v Turecku, ktorý sa po rokovaniach s tureckým premiérom vyjadril, že tvrdé zásahy, boli aj v iných krajinách EÚ. Zároveň však zdôraznil, že sa na celú situáciu snaží pozerať objektívne. Podľa jeho vyjadrení Turecko chápe, že právo na slobodné zhromažďovanie a vyjadrovanie sa patria k demokracii, a ako také musia byť rešpektované. Spolu so slovenským premiérom uskutočnil v Turecku návštevu aj eurokomisár pre rozširovanie a susedskú politiku Štefan Füle, podľa ktorého treba zásahy tureckej polície „rýchlo a transparentne“ vyšetriť.[6] Tureckých demonštrantov mal podporiť aj pochod v Bratislave 8. júna. Pod názvom „Za zastavenie násilia a dodržiavanie ľudských práv“ bola akcia zorganizovaná Inštitútom ľudských práv a tureckou komunitou.[7]

Analýza

Podľa Hugha Popea za protestmi stoja väčšinou ľudia strednej triedy bez politickej príslušnosti.[3] Podľa denníka SME „Niektorým ide o park Gezi, druhým prekáža čerstvý zákon, ktorý zakazuje akúkoľvek propagáciu alkoholu či jeho nočný predaj, čo sa im zdá ako snaha o islamizovanie spoločnosti. Väčšinu však spája nechuť k prílišnej arogancii tureckého premiéra.“[2]

Referencie
  1. PEŤKOVÁ, Lenka. Turci nechcú policajný štát [online]. Petit Press, 2013-06-03, [cit. 2013-06-16]. Dostupné online.
  2. Polícia vypratala Gezi a Taksim, Turci začali stavať barikády [online]. Petit Press, 2013-06-15, rev. 2013-06-16, [cit. 2013-06-16]. Dostupné online.
  3. TÓDA, Mirek. Neprotestujú vandali, ale kritickí Turci [online]. Petit Press, 2013-06-12, [cit. 2013-06-16]. Dostupné online.
  4. TÓDA, Mirek. Turecká polícia vtrhla na námestie Taksim, nepokoje majú štvrtú obeť [online]. Petit Press, 2013-06-11, rev. 2013-06-11, [cit. 2013-06-16]. Dostupné online.
  5. TÓDA, Mirek. Stojaci muž oživil istanbulské protesty [online]. Petit Press, 2013-06-18, [cit. 2013-06-18]. Dostupné online.
  6. Fico:Tvrdé zásahy polície boli aj v členských krajinách Európskej únie [online]. tasr, 2013-06-07, [cit. 2013-06-16]. Dostupné online.
  7. V Bratislave pochodom podporia tureckých demonštrantov [online]. Petit Press, 2013-06-07, [cit. 2013-06-16]. Dostupné online.

Iné projekty
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.