Proteínová diéta

Proteínová diéta (niekedy aj „vysoko-bielkovinová diéta“) je diéta obsahujúca zvýšený objem bielkovín (na úkor sacharidov a tukov). Preto sú v nej uprednostňované potraviny s vysokým podielom proteínov napríklad: bravčovina, hydina, sója, srvátka, vajcia, losos, arašidy, tuniak a iné.[1] Občas býva omylom zamieňaná za tzv. „nízkosacharidové“ diéty (napríklad Atkinsovu a iné), ktoré však dovoľujú prijímať oveľa vyšší podiel tukov. Pretože na budovanie svalstva sú zvlášť potrebné bielkoviny a zároveň pre svoj nízky objem tukov, býva často používaná (a preceňovaná) kulturistami a ľuďmi snažiacimi sa schudnúť. Výživovými odborníkmi býva vysokoproteínová diéta považovaná za nezdravú a pri dlhodobejšom dodržiavaní až zdraviu škodlivú.[2][3] V priebehu proteínovej diéty je telo v stave ketózy, pri ktorom sa zvyšuje hladina ketolátok v krvi a dochádza k nej vtedy, keď telo namiesto sacharidov začne využívať tukové zásoby ako hlavný zdroj energie.

Princíp a využitie

Organizmus pri znížení dodávky energie zo stravy ju začne získavať spaľovaním svojich zásob. Najprv sú to sacharidy a potom tuky a bielkoviny. Táto diéta sa zvýšením príjmu bielkovín snaží zachovať proces spaľovania tukov (teda chudnutie) a zároveň zabrániť „ničeniu“ svalovej hmoty jej „spaľovaním“, aby sa získala energia z bielkovín, z ktorých sa skladá. Preto ju používajú hlavne kulturisti a ľudia snažiaci sa schudnúť. V dôsledku ketotického stavu prichádza úbytok podkožného a viscerálneho tuku. Ketóza je počas bielkovinovej diéty sprevádzaná aj ďalšími pozitívnymi vplyvmi v oblasti fyzického zdravia, medzi ktoré patrí napríklad zvýšenie tzv. dobrého cholesterolu, teda HDL, v krvi, čo prospieva prevencii kardiovaskulárnych chorôb. Klesá aj produkcia inzulínu, resp. hormónu, ktorý štiepi cukry a spôsobuje chuť na sladkú potravu, a teda ketóza je nápomocná aj pri liečbe či prevencii cukrovky.

Zdravotné dôsledky

Organizmus na svoju funkciu potrebuje prijímať živiny z vonkajšieho prostredia. Medzi základné patria sacharidy, bielkoviny, tuky. Tieto poskytujú hlavne energiu a stavebné látky. Na správne fungovanie organizmu však sú nevyhnutne potrebné aj voda, vitamíny a minerály. Všetky tieto zložky musia byť v strave v rovnováhe, inak hrozia rôzne zdravotné komplikácie – v dlhšom časovom horizonte. Nižší denný príjem bielkovín než 0,7 gramu na každý kilogram hmotnosti vedie k atrofii svalstva.[4] Vyšší príjem bielkovín než 200 gramov denne a súčasný nedostatok sacharidov a tukov v strave vedie až k úmrtiu (známe ako „vyhladovanie králikmi“).[3] Vyšší príjem bielkovín než 285 gramov denne sa aj za súčasného prijímania iných zložiek výživy už považuje za rizikový. Vytvára totiž záťaž na obličky zvýšením reabsorbcie NaCl. Tým sa zároveň znižuje citlivosť tubuloglomerulárneho reflexu a tak zvyšuje rýchlosť filtrácie krvi. Výsledkom je zvýšený tlak v obličkových kapilárach, čo môže viesť až k ich postupnému vyčerpaniu a zničeniu. Preto je táto diéta kontraindikovaná u ľudí s chorobami obličiek, pečene, cukrovkou, poruchami srdcového rytmu, tehotné a kojace ženy.[3] Veľmi častou chybou je tiež prijímanie málo vody a vlákniny. Voda je nevyhnutne potrebná v zvýšenej miere aj kvôli nedostatku sacharidov, ktoré sú v tele postupne zužitkované, potom na odľahčenie obličiek a zároveň kvôli riziku zápchy, lebo potraviny so zvýšeným množstvom bielkovín hlavne mäso prakticky neobsahujú žiadnu vlákninu.[5] Či už budovanie svalstva alebo chudnutie môže byť dosiahnuté aj menej rizikovým spôsobom než extrémnym príjmom bielkovín – existujú tabuľky pre kulturistov s presným rozpisom obsahu bielkovín v rôznych tréningových fázach prepočítané na hmotnosť športovca.[6][7]

Referencie
  1. "USDA National Nutrient Database for Standard Reference, Release 25: Protein ( g ) Content of Selected Foods per Common Measure, sorted alphabetically" (PDF). United States Department of Agriculture.
  2. Bilsborough, S.; Mann, N. (April 2006). "A review of issues of dietary protein intake in humans". International Journal of Sport Nutrition and Exercise Metabolism. 16 (2): 129–152. PMID 16779921
  3. Bilsborough, Shane; Mann, Niel (April 2006). "A review of issues of dietary protein intake in humans" (PDF). International Journal of Sport Nutrition and Exercise Metabolism. 16 (2): 129–52. PMID 16779921
  4. "Dietary Reference Intakes (DRIs): Estimated Average Requirements". Food and Nutrition Board, Institute of Medicine.
  5. Chatoor D, Emmnauel A (2009). "Constipation and evacuation disorders". Best Pract Res Clin Gastroenterol. 23 (4): 517–30. doi:10.1016/j.bpg.2009.05.001. PMID 19647687
  6. MUDr. Bukovský. Návod na prežitie pre muža. AKV – Ambulancia klinickej výživy, 2012
  7. AKV – MUDr. Bukovský – Príbeh vašich svalov

Pozri aj

Externé odkazy

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku High-protein diet na anglickej Wikipédii.

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.