Prosiecka dolina

	Prosiecka dolina
	národná prírodná rezervácia
	Vstup do doliny
Štát	Slovensko
Región	Žilinský
Okres	Liptovský Mikuláš
Obec	Prosiek
Pohorie	Chočské vrchy
Súradnice	49°10′09″S 19°29′16″V
Rozloha	3,4173 km² (342 ha)
Vznik	1967
- posledná novelizácia	1993
Správa	TANAP
Kód	395
	Poloha v rámci Slovenska Poloha v rámci Slovenska
	Poloha v rámci Žilinského kraja Poloha v rámci Žilinského kraja
	Wikimedia Commons: Prosiecka dolina
	Freemap.sk: mapa
	Mapový portál GKU: katastrálna mapa
	Geografický portál

Prosiecka dolina je krasová dolina nachádzajúca sa v Chočských vrchoch, ktoré pretína od severu na juh. Jej celková dĺžka je 3,5 km. Začína na horských lúkach Svoradu a vyúsťuje v blízkosti podhorskej obce Prosiek. Zároveň je súčasťou rovnomennej národnej prírodnej rezervácie.[1]

Tiesňava vrát

Vodopád v Prosieckej doline

Turisti na rebríkoch

Lúky na Svorade

Geologické podmienky

Z geologického hľadiska ide o krasovú kaňonovitú dolinu potoka Prosiečanka. Dolina je tvorená vápencami a dolomitmi podobne ako celé Chočské vrchy. Erózna činnosť Prosiečanky vymodelovala typický krasový vzhľad doliny, ktorý sa sa prejavuje početnými skalnými bralami a vežami tvorenými z odolnejších vápencov. Typickým vonkajším krasovým znakom sú aj početné tiesňavy najmä na začiatku a v závere doliny. V doline sa nachádza niekoľko vyvieračiek a ponorov (najmä na Svorade). Súvrstvia vápencov a dolomitov vytvárajú ideálne podmienky pre vznik jaskýň, z ktorých je najznámejšia Prosiecka jaskyňa.

Rastlinstvo

Flóra Prosieckej doliny je typická pre vápencové podložie. Z hľadiska vegetácie patrí do bukovej oblasti s početnými bukovými lesmi a jedľovými bučinami. Členitý reliéf v kombinácii so silným zahĺbením a častými inverziami spôsobili udržanie sa chladnomilných až alpínskych druhov rastlín ako reliktných spoločenstiev. Príkladom je výskyt plesnivca alpínskeho. Tento jav sa nazýva inverzia rastlín.

Turistika

Prosiecka dolina býva považovaná za najkrajšiu dolinu najmä pre krasové útvary a pestrosť rastlín. Čitatelia časopisu Krásy Slovenska ju označili za najkrajšiu dolinu. Medzi najväčšie lákadlá patrí vodopád v závere doliny ku ktorému sa dá dostať z rázcestia Vidová a rebríky vedúce po skalách v tiesňavách. Dolinou vedie náučný chodník, na ktorom sú inštalované početné informačné tabule popisujúce jej charakteristiky. Chodník začína v obci Prosiek a vedie po modrej značke naprieč celou dolinou. Pod bralom Kubín vybočuje k rebríkom smerom na lúky Svoradu, kde možno ďalej pokračovať po:

modrom chodníku ďalej cez Sekané na Veľké Borové a popri potoku Borovianka na Horný mlyn, kde sa naň napája zelený chodník a pokračuje do Kvačianskej doliny, kde sa napája na červený chodník vedúci do obce Kvačany.
zelenom chodníku – doprava na Prosečné (1 372 m n. m.), odkiaľ pokračuje cez sedlo Ostruky k Hornému mlynu, kde sa napája na modrý chodník, ktorý pokračuje do Kvačianskej doliny, ktorá má podobný charakter ako Prosiecka dolina.
zelenom chodníku – doľava cez sedlo Rovné na Heliaš (Heliašská priepasť), potom pokračovať cez sedlo Pravnáč až do obce Liptovská Anna.

Zelený chodník možno použiť ako alternatívnu cestu z Liptovskej kotliny (Liptovskej Anny) cez Svorad do Kvačianskej doliny.

Referencie

Prosiecka dolina. In: Štátny zoznam osobitne chránených častí prírody SR. Banská Bystrica : Slovenská agentúra životného prostredia, 2007. Dostupné online.

Pozri aj

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Prosiecka dolina

Externé odkazy

Poloha na turistickej mape

Zdroje

Prosiecka dolina - informácie
ONDREJKA, K., Rekordy Slovenska, Bratislava: Mapa Slovakia 2000 ISBN 80-8067-022-6
Prosiecka a Kvačianska dolina - informácie

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.

[1] Prosiecka dolina. In: Štátny zoznam osobitne chránených častí prírody SR. Banská Bystrica : Slovenská agentúra životného prostredia, 2007. Dostupné online.