Priekopníci

• Nathaniel "Natty" Bumppo – známy tiež ako „Kožená Pančucha“ alebo „Jastrabie Oko“ – Starý lovec a patriot, hlavná postava novely. Je nedôverčivý voči civilizácii, ale priateľský k Indiánom. (Kapitola 1, strana 22). Bol tzv. „ľúbezným spolužitím človeka a prírody“. Vystupuje ako protiklad márnotratnosti, ktorá je zakotvená v osadníkoch. V konflikte medzi civilizáciou a právom, Natty predstavuje tzv. hranicu. V Kapitole 3, Masaker holubov, je jeho postava vykreslená ako muž trvale zžitý s prírodou. Osadníci v rámci športu zabíjajú väčšie množstvo holubov ako skutočne potrebujú ale Natty loví iba také množstvo, ktoré potrebuje na prežitie.
• Sudca Marmaduke Temple – Vdovec, sudca a zakladateľ Templetonu (Kapitola 1, strana 18). Je vodcom priekupníkov, skupiny, ktorá osídľuje nespútanú divočinu Otsega. Je silnou osobnosťou, prirodzeným vodcom, ktorý rozumným spôsobom osídľuje divočinu. Je mužom, ktorý rešpektuje prírodu a najmä jej schopnosť dať a zároveň vziať život. Počiatočné snahy so vznikom novej kolónie ho prinútili zbaviť svojich ľudí hladomoru. V Kapitole 2 je skoro rozdrvený padajúcim stromom. Nielen rešpekt z nespútanej divočiny, ale aj nefalšovaná láska k nedotknutej prírode z neho robia pravého a vhodného vodcu. Opis vrchola, ktorý pomenoval „Mount Vision“ je taktiež dôkazom jeho rešpektu ku kráse prírody. Jeho názory sú podobné s tými, ktoré má „Kožená Pančucha“, ale jeho krásne ideály sú poškvrnené účasťou na jatkách holubov. Keď sa lov skončí, vzrušenie a potešenie nahrádza pocit viny. Temple je postavou, ktorá predstavuje osadníkov a sám si uvedomuje ich miestami až deštruktívne spôsoby. Počas celého príbehu však prejavuje rešpekt voči Indiánom, Koženej Pančuche a územiam, ktoré kontroluje.
• Agamemnon "Aggy" – sudcov otrok
• Elizabeth "Bess" Temple – sudcova dcéra a objekt Oliverovho záujmu (Kapitola 5, strana 66)
• Richard "Dick" Jones – sudcov bratranec (Kapitola 4, strana 47) „Šerif“. Sudcova pravá ruka. Keď zazrie padajúci odumretý strom, zaujme zvláštny postoj. Na to, aby sa zabránilo padaniu ďalších stromov, je potrebné odstrániž z lesa všetky stromy s hnilým kmeňom. V prípade, keď bolo treba zasýtiť dedinu, použil na holubov delostrelecký kanón. Rybi lovil dynamitom. Je pravým opakom Koženej ponožky, ktorý je k prírode šetrný. Richard je predstaviteľom osadníkov, ktorí nepoznali krajinu a snažili sa sami pre seba vytvoriť si nový život. Svojím spôsobom myslenia sa zaoberá len sám sebou, jeho vlastné prežitie a prosperitu a pritom nehľadí na ostatných a ani územie, ktoré obývaSquire Hiram Doolittle – architekt, priateľ Richarda Jonesa
• pán Le Quoi – skorší francúzsky šľachtic, terajší kupec v Templetone (Kapitola 4, strana 47)
• Major Frederick "Fritz" Hartmann – nemecký osadník, pravidelný návštevník sudcovho domu (Kapitola 4, strana 48)
• Reverend Mr. Grant – anglický duchovný (Kapitola 4, strana 48)
• Ben Pump, známy tiež ako Benjamin Penguillan – sudcov služobník a bývalý námorník, ktorý nevie plávať (Kapitola 5, strana 60)
• Dr. Elnathan Todd – mestský doktor (Kapitola 6, strana 71)
• Indian John, známy aj ako John Mohegan, Čingačgúk – posledný z mohykánov a Nattyho verný spoločník (Kapitola 7, strana 85)
• kapitán a pani Hollisterový – majitelia hostinca „Smelý Dragún“
• statkár Chester Lippet – nepríjemný právnik, ktorý až priveľmi rozpráva počas návštevy hostinca „Smelý Dragún“
• Louisa Grant – dcéra pána Granta, Elizabetina spoločníčka a ďalší objekt Oliverovho záujmu
• Billy Kirby – drevorubač
• Squire Van der School – „čestný“ právnik (Kapitola 25, strana 277)
• Jotham Riddle – lenivý chlapík z ktorého spraví šerif starostu
• Sir Oliver Effingham

Naturalistické idey: Aj keď dielo nie je klasifikované ako naturalistický román, Cooper líči veľa myšlienok založených na naturalizme v Pionieroch. Používa jazyk, dialógy a opis, ktoré mu pomáhajú sprostredkovať tento pohyb v rámci tohto diela.

Krajina: V Pionieroch, Cooper tematicky diskutuje o zložitosti krajiny v rámci novej americkej hranice. Boj medzi prírodou a civilizáciou je konštantný a konkurenčná sila v mysliach postáv a vo všeobecných okolí. Cooper hodnotí svoju krajinu ako tú, ktorá bude zriadená civilizáciou, ktorá nebude môcť uniknúť vlastným činom a arogancii.

Postavy: Cooper rozširuje konflikt medzi prírodou a civilizáciou v jeho charakteroch. Presnejšie, Cooper píše ovela viac detailne a podrobne dialógy pre postavu “Nattyho Bumpa”, ako pre ostatné postavy v diele. Počas týchto konverzácii, Natty poukazuje na dôležitosť rešpektovania krajiny a chamtivosti a sebeckosti ľudstva. “Civilné spoločenské” postavy su vačšinou charaktery v pozadí Nattiho hrdinskej postavy s naturalistickými prvkami. Javí sa ako protiklad k plytvaniu, demonštrovanemu osadníkmi, v ktorých je usadené. Toto napomáha udrzat Copperovu hlavnu temu divočiny verzus ustálenu spoločnost. Zakial čo osadníci vidia a chápu divočinu ako skrotenú ich prítomnostou, Natty ma víziu civilizovaného života a spolužitia s prírodou. Chce vlastne poukázať na jedinečnú úlohu, ktorú táto neprebádaná a nespútaná divočina prispieva k zložitosti Ameriky.

“Je ovela lepšie zabit len to čo chces, bez mrhania pušným prachom, ako strielať do božích tvorov zlým sposobom.” (Natty Marmedukovi) – Kapitola III, The Porážka Holubov

Opis: Striedajúc dialogy, Cooper píše vaščinu faktov len v deskriptivnom štýle, aby zobrazil povodnú divočinu, ktorú chce zobrazit čitatelovi. V opise krajiny uvádza príklad mieru a Narutalistickeho zmyslu divočiny. Keď dialog začína, ukazuje nám, ako narušenie civilizácie dopadá na prirodzenú hojnost nespútanej prírody. Copperov kontrast rozdávania, prírody a pokojnej divočiny verzus arogantosť a chamtivosť spoločnosti.

5 Kľúčových bodov

• Cooper poukazuje na krásu hraníc so všetkými opismi jazera
• Rovnako poukazuje na chamtivosť nových osadníkov
• Mešťania tvrdia, že vtákov zabíjajú iba kvôli jedlu ale v skutočnosti sa to stalo ich
• Morálnym ponaučením príbehu je, že človek by ma využiť iba to čo potrebuje