Prepad colnice v Habarticiach

Habartice boli obcou na česko-slovensko nemeckej (dnes česko-poľskej) štátnej hranici, ktorá je tu tvorená Kočičím potokom. Priamo na česko-slovenskú obec nadväzovalo za hranicami mesto Seidenberg (dnes Zawidów). Habartická colnica sídlila v objekte čp. 32,[3] čo je poschodový murovaný dom[p 1] s polvalbovou strechou, stojaci východne od cesty I / 13 vo vzdialenosti asi 200metrov od hraničného prechodu. Colnicu bránilo družstvo Stráže obrany štátu (SOS) číslo 125 s počtom 22 mužov, z ktorých bolo 14 príslušníkov finančnej stráže[4] (podľa iných zdrojov sa jednalo o oddiel číslo 126 majúci trinásť členov, ktorý počas leta 1938 posilnili štyria vojaci z Liberca[p 2]). Počas dňa aj noci strážili obec hliadky umiestnené jednak priamo pred colnicou a ďalej tiež na významných miestach v Habarticiach.[1] O niekoľko dní skôr totiž jednotke SOS prišlo varovanie, že sa chystá prepadnutie tunajšej colnice. Niekoľkokrát preto boli povolávané z Frýdlantu posily. Tie do Habartíc prišli vždy navečer, strávili tu noc a ráno odchádzali späť do Frýdlantu. Počas nočných výjazdov frýdlantskej jednotky však v predchádzajúcich dňoch k ničomu nedošlo, a preto na noc z 20. na 21. septembra, kedy k napadnutiu colnice došlo, už nikto neprišiel.[4] Okná v prízemí objektu a vstup do budovy chránili vrecia s pieskom, ktoré sem boli umiestnené počas predchádzajúceho dňa.[1] V budove samotnej sa v tú noc nachádzalo 16 príslušníkov družstva. Zvyšní hliadkovali v teréne alebo sa zdržiavali na blízkej četníckej stanici.[4]

V predvečer útoku, teda v utorok 20. septembra, zhasli neočakávane v Seidenbergu všetky svetlá a rovnaký osud stretol aj Habartice , kam tiež elektrickú energiu dodávala elektráreň z Nemecka. Členovia finančnej stráže pozorovali za hranicami v nemeckom meste podozrivý ruch. O 22. hodine tam totiž prišlo niekoľko nákladných automobilov, ktoré priviezli nezistený počet mužov, ktorí neosvetleným mestom prechádzali do továrne blízko štátnej hranice. V továrni sa síce nesvietilo, ale bol počuť tlmený hovor mužov a bolo vidno tiež záblesky svetla z vreckových bateriek.[1]

Habartice

Poloha obce na mape Česka

V priebehu noci (približne o 3.30 ráno v stredu 21.septembra) prešla skupina asi sto útočníkov cez most na štátnej hranici zo Seidenbergu do Habartíc.[4] Oblečení boli do plášťov sivozelenej farby, na hlavách mali rakúske prilby a ich výzbroj tvorili rakúske pušky a násadcové granátomety.[6] Dozorca finančnej stráže Ladislav Krásny, ktorý práve hliadkoval pri hraničnej závore, vyzval útočníkov česky i nemecky "Stoj!". Bol ale napadnutý paľbou jednotky Freikorpsu útočiacej zo Seidenbergu. Krásny paľbu opätoval, zaútočil ručnými granátmi a začal sa sťahovať do budovy colnice. V nej sa medzitým stačil na prípadný útok pripraviť zvyšok členov družstva SOS, teda príslušníkov finančnej stráže aj vojakov. Vonku, blízko budovy colnice, však Krásneho zranili do očí črepiny z nepriateľského granátu.[4]

Desať minút po začiatku nemeckého útoku telefonovali členovia družstva SOS, ktorí sa nachádzali v četníckej stanici, do Frýdlantu a potom aj do Liberca so žiadosťou o pomoc. V telefóne bola z Habartíc zreteľne počuť prudká paľba. Na pomoc preto ihneď vyrazil oddiel podporučíka Kreissingera spolu s frýdlantským četníckym pohotovostným oddielom a z Liberca vyrazila čata tančíkov, sprevádzaná oddielom vojakov s obrneným autom od polície.[6]

Krátko po začatí útoku na Habartickú colnicu obkľúčili jednotky Freikorpsu celú budovu a strhla sa prudká prestrelka. Počas nej sa podarilo ešte dozorcovi Janovi Bednářovi prestrieľať sa z hliadky do budovy colného úradu. Utrpel pri tom však ľahké zranenia.[4] Obrancovia sa bránili streľbou z pušiek a vrhaním ručných granátov z okien v prvom poschodí budovy.[p 3][1] Hneď ako pri prvom ataku útočníci neuspeli, pripevnili na stenu prístavku colnice zväzok ručných granátov. Ich detonácia síce zbúrala múr prístavku, ale ďalej sa už útočníci nedostali.[1] Nepodarilo sa im ani vyhodiť do povetria vstupné dvere budovy.[4]

Streľba proti colnici bola vedená aj z okolitých domov. Členovia freikorpsu navyše pri dobývaní pravdepodobne použili aj mínomet.[4] Útočníci vykonali celkovo štyri vlny atakov po asi 40 mužoch, ale ani pri jednej znich neuspeli.[1] Po odrazení posledného z útokov sa nemecké jednotky začali sťahovať za Mačací potok, ktorý tu tvorí štátnu hranicu.[6]

Posily z česko-slovenského vnútrozemia dorazili do Habartíc za svitania.[6] Len čo vyšli južne od obce z lesa, začal ich ohrozovať nemecký ťažký guľomet ostreľujúci prístupovú cestu. Vojaci sa preto museli do obce preplížiť priekopou pozdĺž cesty a k colnici sa dostali okolo šiestej hodiny rannej. V tej dobe už Nemci krytí paľbou z pušiek ustupovali späť.[1] Objekt colnice bol však výrazne zničený. V jeho okolí navyše nezostalo ani jedno okno vcelku. Pri colnici sa našli štyri pušky patriace útočníkom a niekoľko nevybuchnutých granátov.[6] Pri zadnom rohu budovy bola objavená asi jeden meter hlboká jama, v ktorej sa nachádzala zakrvavená lopata s krompáčom a asi 30 kilogramov výbušniny[p 4] svedčiace o zabití alebo zranení útočníka, ktorý sa umiestnením nálože pokúšal vyhodiť budovu colnice do povetria.[1]

Prepadnutie si na česko-slovenskej strane vyžiadalo štyroch zranených. Ťažko bol ranený dozorca Ladislav Krásny, ktorý prišiel o zrak a nevrátila mu ho ani operácia, ktorú podstúpil v Prahe.[2] Ďalší traja príslušníci finančnej stráže (Nebeský, Sovják a Bednář) utrpeli ľahké zranenia. Útočníci mali straty vyššie, a síce troch mŕtvych a 16 ťažko zranených.[6]

Pamätná tabuľa na colnici

Ešte počas dňa, keď došlo k prepadu, boli do Habartickej colnice dovezené zásoby streliva a ručných granátov spolu s vrecami plnými piesku a miestnu posádku doplnili čerstvé sily.[6] V ten istý deň popoludní odohrali v blízkosti štátnej hranice českí obrancovia colnice volejbalový zápas, aby demonštrovali svoju neohrozenosť voči útočníkom. Niektorí z hráčov mali ešte hlavu omotanú zakrvaveným obväzom.[2] Nemecká agentúra Deutsche Nachrichtenbüro o udalosti vydala správu, v ktorej opisovala, že československé komunistické tlupy "Rote Wehr" zaútočili v sile niekoľkých stoviek mužov na utečenecký tábor v Seidenbergu a postrelili pri tom dve osoby ťažko a 15 ľahko.[6] Jedným zo zranených mal podľa nemeckej agentúry byť aj seidenbergský starosta, ktorý v tú chvíľu bojoval o život. V skutočnosti však richtár v tej dobe sa zdržiaval v hostinci, kam si zašiel na pivo. Popoludní toho dňa nemecký colný úrad v Jindřichoviciach pod Smrkem vykonal evakuáciu svojich pracovníkov z česko-slovenského územia.[p 5][6] V reakcii na prepadnutie Habartickej colnice došlo 20.septembra večer k vyhláseniu stanného práva i v okrese Frýdlant, pod ktorý Habartice spadali.[6] Nasledujúci deň - 22.september - prepadol Freikorps Heřmanice a ďalší deň potom colnicu v Srbskej.[1]

Dňa 6.decembra 1982 (v roku 44.výročia) bola na budove Habartickej colnice odhalená pamätná tabuľa a súčasne prebehla tiež beseda s tromi obrancami colnice - s Ladislavom Krásnym, s Františkom Beerom a s Jozefom Sivkom.[2] Na doske je napísané:

Pravidelne sa pri budove colnice konajú spomienkové akcie, ktoré prepadnutie pripomínajú.[p 6][3][9] Obrancom colnice Ladislavovi Krásnemu, Františkovi Beerovi a Jánovi Bednářovi udelila obec Habartice v roku 1993 čestné občianstvo.[10]

1. Múry dosahovali hrúbku 80 centimetrov.[1]
2. Podľa iného zdroja pochádzali vojaci z Litoměříc.[5]
3. Dozorcovia František Beer a Jan Bednář spolu s čatárom Spanilým[4] tak hodili celkom 36 granátov.[1]
4. Výbušninou bol dynamit značky Nobel – Köln am Rhein.[1]
5. V pohraničnej obci Jindřichovice pod Smrkem sa v staničnej budove nachádzalo sídlo pasových a colných orgánov.[7] Prechádzala tadiaľto totiž železničná trať z Frýdlantu cez hranicu do Nemecka a pokračovala ďalej do Greiffenbergu (dnes Gryfów Śląski).[8]
6. Napríklad v roku 2013 sa uskutočnila spomienková akcia najskôr v Habarticiach, odkiaľ sa návštevníci presunuli do Srbskej k ďalšej colnici prepadnutej v roku 1938 a následne do Heřmaníc, ktoré tiež v septembri 1938 prepadol nemecký Freikorps.[9]

1. BRUNCLÍK, Zdeněk; ANDĚL, Rudolf; KARPAŠ, Roman, a kol. Přepadení Heřmanic, Srbské a Habartic. Liberec : Nakladatelství 555, 2002. (Frýdlantsko – Minulost a současnost kraje na úpatí Jizerských hor.) ISBN 80-86424-18-9. Kapitola Přepadení Habartic, s. 134. (po česky)
2. DUB, Lubor. Příhraniční incidenty na Frýdlantsku v září 1938 [online]. 2004-11-16, [cit. 2014-01-19]. Dostupné online.
3. HAMRSKÝ, Leoš; BAŤKA, Oldřich; KRYŠPÍN, František. Pozvánka na Vzpomínkové setkání k 74. výročí přepadení celnice v Habarticích v roce 1938. Habartice : Obecný úrad, 2012. 1 s. Dostupné online.
4. STEJSKAL, Libor; STEJSKAL, Jan. Drama '38: opevnění, Češi a Němci, mobilizace na Liberecku v roce 1938. 1. vyd. Liberec : Knihy 555, 2003. 175 s. ISBN 80-86660-02-8. Kapitola Rachot dní, s. 129.
5. BEDNÁŘ, Jan; SIVEK, Josef; HEJTMÁNEK, A. V Habarticích němečtí nacisté neprošli. Liberec : Okresní výbor Českého svazu protifašistických bojovníků. Dostupné online.
6. Stejskal, s. 130
7. BERAN, Lukáš; VALCHÁŘOVÁ, Vladislava. Industriál Libereckého kraje: technické stavby a průmyslová architektura. Praha : Výzkumné centrum průmyslového dědictví, 2007. 281 s. ISBN 978-80-01-03798-0. Heslo Železniční stanice Jindřichovice pod Smrkem, s. 81.
8. FOGL, Miroslav; CRHA, Ladislav; ŘÍHA, Radim. 100 let trati Frýdlant v Čechách – Jindřichovice pod Smrkem. Praha : Saxi, 2003. 64 s. S. 6.
9. HAMRSKÝ, Leoš; BAŤKA, Oldřich; KRYŠPÍN, František. Pozvánka na Vzpomínkové setkání k 75. výročí přepadení celnice v Habarticích v roce 1938. Habartice : Obecný úrad, 2013. 1 s. Dostupné online.
10. Vzpomínka na přepadení celnice v Habarticích 21. září 1938. Drbna, srpen a září 2012, roč. XVIII, čís. 8+9, s. 23. Dostupné online.

• STEJSKAL, Libor; STEJSKAL, Jan. Drama '38: opevnění, Češi a Němci, mobilizace na Liberecku v roce 1938. 1. vyd. Liberec : Knihy 555, 2003. 175 s. ISBN 80-86660-02-8. Kapitola Rachot dní, s. 129–130.
• BRUNCLÍK, Zdeněk; ANDĚL, Rudolf; KARPAŠ, Roman, a kol. Přepadení Heřmanic, Srbské a Habartic. Liberec : Nakladatelství 555, 2002. (Frýdlantsko – Minulost a současnost kraje na úpatí Jizerských hor.) ISBN 80-86424-18-9. Kapitola Přepadení Habartic, s. 134.

• Prepad Heřmanic
• Prepad colnice v Srbskej
• Boje o Šluknovský výbežok

• DUB, Lubor. Příhraniční incidenty na Frýdlantsku v září 1938 [online]. . Kapitola Přepadení Finančního úřadu v Habarticích. Dostupné online.

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Přepadení celnice v Habarticích na českej Wikipédii.