Predĺžená miecha

Predĺžená miecha (lat. medulla oblongata) tvorí spodnú časť mozgového kmeňa. Nachádza sa medzi miechou kaudálne (dole) a Varolovým mostom kraniálne (hore), ventrálne (pred) mozočkom a dorzálne (za) od clivus ossis occipitalis. Kontroluje a ovláda autonómne funkcie a prenáša nervové signály medzi mozgom a miechou.

7. Predĺžená miecha (Medulla oblongata)

Anatómia

Predĺžená miecha sa akoby skladá z dvoch častí: otvorenej (bližšie k mostu), a uzavretej (nižšia časť naväzujúca na miechu). 'Otvorenie' sa vzťahuje k zadnej časti predĺženej miechy, ktorá tvory časť spodiny IV. mozgovej komory. Z miechy v nej pokračuje canalis centralis, ktorý sa tu rozširuje a plynulo prechádza do IV.mozgovej komory.

Prednú stenu predĺženej miechy tvoria dva symetrické pozdĺžne prebiehajúce valy - pyramídy predĺženej miechy (lat. pyramides medullae oblongatae), ktoré obsahujú vlákna motorických (riadiacich pohyb), tzv. pyramídových dráh. Medzi nimi sa v strednej čiare nachádza zárez, ktorý plynule prechádza z miechy a nazýva sa fissura mediana anterior. Tento zárez je v mieste spojenia miechy a predĺženej miechy prerušený nápadným krížením pyramídových dráh - decussatio pyramidum. Ne prednej strane kraniálne medulla oblongata končí ryhou, ktorú vytvára naprieč uložený val Varolovho mosta - sulcus bulbopontinus (lat.).

Na bočných stranách predĺženej miechy je párový oválny útvar - oliva. Pred ním vystupujú z predĺženej miechy vlákna nervus hypoglossus (XII. hlavový nerv), za ním vlákna ďalších troch hlavových nervov - zdola nahor nervus accesorius (XI. hlavový nerv), nervus vagus (X. hlavový nerv) a nervus glossopharyngeus (IX. hlavový nerv).

Zadná strana predĺženej miechy je pokračovaním zadných miechových povrazcov. Nachádzajú sa na nej dva párové hrbolčeky - tuberculum gracile (lat.) mediálne a tuberculum cuneatum (lat.) laterálne. Obsahujú rovnomenné jadrá - nucleus gracilis (lat.) a nucleus cuneatus (lat.) - tieto obsahujú neuróny, ka ktorých končia vzostupné dráhy zadných miechových povrazcov. Preto sa tiež tieto dve jadrá označujú ako nuclei fasciculorum posteriorum.

Medzi olivou vpredu a tuberculum cuneatum vzadu sa nachádzajú „pravé“ bočné steny predĺženej miechy, ktoré sú tvorené pokračovaním priebehu bočných miechových povrazcov. Z nich odstupujú a do mozočka vstupujú párové dolné mozočkové výhonky - pedunculi cerebellares inferiores (lat.), ktorými vedú nervové dráhy z miechy do mozočka. Medzi týmito výhonkami sa nachádzajú anatomické štruktúry, ktoré sú súčasťou stropu IV. mozgovej komory.

Gray's Anatomy, obr. 694 - Rez predĺženou miechou približne stredom olivy.


Zadná stena predĺženej miechy smerom nahor plynule prechádza do Varolovho mosta.

V predĺženej mieche je sivá hmota (telá neurónov) v hĺbke a biela hmota (axóny) na povrchu.
Sivú hmotu tvoria jadrá:

  • nucleus cuneatus a nucleus gracilis - popísané vyššie
  • nuclei olivares - hlavné a prídatné olivárne jadrá. Hlavným jadrom je nucleus olivaris inferior (lat.), ktorý je uložené vo vyklenutí olivy.
  • jadrá niektorých hlavových nervov, uložené pod spodinou IV. mozgovej komory.


Z bielej hmoty za zmienku stoja:

  • fibrae arcuatae externae - tvoria ich dráhy prichádzajúce do mozočka z jadier zadných povrazcov a miechy v pedunculi cerebellares inferiores.
  • fibrae arcuatae internae - pri strednej čiare, kde sa krížia senzitívne dráhy neurónov z nucleus gracilis a nucleus cuneatus, smerujúce do vyšších oddielov mozgu.

Stredné úseky predĺženej miechy, kde nie sú jadrá ani zreteľné nervové dráhy, tvorí hustá sieť vzájomne poprepájaných neurónov, ktorá sa nazýva sieťkovitý útvar (retikulárna formácia) - formatio reticularis (lat.). Pokračuje cez Varolov most až do stredného mozgu. Zabespečuje množstvo životne dôležitých funkcií.

Funkcia
  1. Kontrola autonómnych funkcií (ako napríklad dýchanie a tep srdca)
  2. Prenos nervových signálov z miechy do mozgu
  3. Spracovanie časovej odlišnosti zvukových vnemov (určenie polohy zvuku v priestore) - oliva
  4. Kontrola kýchania, kašľa, prehĺtania, sacieho reflexu a zvracania

Cievne zásobenie

Predĺžená miecha je zásobená z viacerých tepien:

  • Priame vetvy a. vertebralis - zásobuje oblasť p.miechy medzi oblasťami nižšie spomínaných tepien, vrátane nucleus solitarius a ďalších senzorických jadier a dráh.
  • a. cerebellaris posterior inferior (PICA) - hlavná vetva a. vertebralis zásobuje dorzolaterálne časti predĺženej miechy, kde sa prepájajú a prebiehajú hlavné senzorické dráhy. Zásobuje i časť mozočka. Upchatie a. vertebralis alebo tejto jej vetvy spôsobí laterálny medulárny syndróm.
  • a. spinalis anterior - zásobuje celú strednú časť predĺženej miechy. Jej upchatie poškodí kortikospinálne dráhy, lemniscus medialis a nucleus hypoglossi. Vznikne tak neurologický syndróm, ktorý sa nazýva mediálny medulárny syndróm.

Externé odkazy

Zdroje
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.