Pre Elišku
Pre Elišku (nem. Für Elise) je krátka hudobná skladba pre klavír, ktorú v roku 1810 zložil Ludwig van Beethoven. Jej partitúru našiel až v roku 1865 v Mnichove nemecký vedec Ludwig Nohl. Beethoven ju asi napísal 27. apríla 1810. Táto skladba je považovaná za jednu z najznámejších klavírnych skladieb všetkých čias.
Venovanie
Dodnes sa nevie, či sa skladba mala pôvodne volať Pre Elišku. Podľa jednej teórie sa mala volať Pre Terezu. Niektorí vedci tvrdia, že Ludwig Nohl zle opísal názov skladby v staronemčine ako Pre Elišku (Für Elise), namiesto Pre Terezu. Touto Terezou mala byť údajne hudobnica Therese Malfattiová, ktorú skladateľ v roku 1810 požiadal o ruku. No nemecký muzikológ Klaus Martin Kopitz tvrdil, že ženou, ktorej Beethoven skladbu venoval, bola nemecká speváčka Elisabeth Röckelová. S ďalšou teóriou o venovaní skladby prišiel taliansky vedec Luca Chiantore, ktorý po osmich rokoch výskumu tvrdil, že skladbu Pre Elišku nenapísal Beethoven, ale pravdepodobne jej nálezca Ludwig Nohl.