Príleský kaštieľ

Bol vybudovaný v prvej polovici 19. storočia. Bývala tu hlavne rodina Príleská, ktorá Príles vlastnila od 14. do 17. storočia. Obývali ho aj rodiny Hudcovočovská, Mariašovická a pod. V druhej polovici 19. storočia sa sem prisťahoval barón Filip Skrbenský, ktorý Príles využíval ako letné sídlo. Zomrel v roku 1914; týmto rokom sa uzatvára kapitola vlastnenia kaštieľa šľachtickými rodinami.

Po prvej svetovej vojne vlastnila kaštieľ obec Trenčianska Teplá, od roku 1924 Československá obec legionárska, ktorá tu zriadila zotavovňu. Zotavovňa bola funkčná po celé medzivojnové obdobie. Pred vojnou bol nábytok a zariadenie kaštieľa rozobraté obyvateľmi Prílesa. Cez druhú svetovú vojnu bol v kaštieli ústav pre ľudí s psychickými chorobami. Na konci vojny obsadili kaštieľ tzv. Vlasovci, ktorých ostreľovali rumunské a sovietske vojská. Následkami ostreľovania bol celý park okolo kaštieľa zničený.

Po druhej svetovej vojne začal patriť súkromníkom, ktorí kaštieľ zbúrali, pretože sa tu nelegálne nasťahovalo 10 rodín. Nelegálni obyvatelia začali kaštieľ rozoberať, čo spôsobilo porušenie statiky budovy. Majiteľ bol nútený kaštieľ zbúrať a jeho pozostatky je možno pozorovať aj dnes.

Panstvo netvoril iba kaštieľ, jeho súčasťou boli aj chlievy, skleníky, dom záhradníka, fara a hospodárske budovy. Dodnes sa tu nachádzajú pivnice nazývané ľadovne [pozn. 1]. Niektoré z týchto budov sa zachovali dodnes a slúžia ako domy miestnym obyvateľom.

V súčasnosti je pozemok, na ktorom kaštieľ stál, rozdelený medzi viacerých majiteľov. [1]

• 
  Kaštieľ v 20. storočí
• 
  Kaštieľ v 20. storočí
• 
  Kaštieľ v 20. storočí
• 
  Súčasnosť
• 
  Bývalé hospodárske budovy kaštieľa.
• 
  Pozemok, na ktorom stál kaštieľ.

1. Do ľadovne vošiel kôň aj s vozom

• Príleskovci
• Príles
• Príleská línia

• Článok o Prílese, kde sa spomína aj kaštieľ
• Zoznam kaštieľov v Trenčianskej župe (maď.)
• Kaštieľ na slovenskehrady.sk