Prápor Zośka
Prápor Zośka (Žofka) bol harcerský prápor poľskej povstaleckej Armii Krajowej, ktorý vznikol v auguste 1943 transformáciou dovtedajšieho neformálneho útvaru Útočných skupín Szare Szeregi. Prápor sa zúčastnil bojov vo Varšavskom povstania bol vyznamenaný strieborným krížom najvyššieho poľského vojenského vyznamenania Virtuti Militari. Rotu Rudy, pomenovanú podľa krycieho mena Jana Bytnara, považovali velitelia povstania za najlepšiu povstaleckú rotu.
Jednotka sa preslávila najmä útokom na opevnený koncentračný tábor Gęsiówka, ktorý uskutočnila na vlastnú žiadosť 5. augusta 1944 po tom, čo boli dva predchádzajúce útoky iných jednotiek s ťažkými stratami odrazené a velenie sa rozhodlo od ďalších útokov ustúpiť. Oslobodila 383 väzňov, z čoho 348 Židov. Jad va-šem ocenil mimoriadnu statočnosť a humanizmus, ktoré svojim činom preukázala, dvoma osobitnými ďakovnými listami[1].
Dejiny jednotky
Väčšinu príslušníkov práporu tvorili harceri z Útočných skupín, ktorí absolvovali kadetské kurzy. Ako prápor bola jednotka oficiálne založená v auguste 1943. Jadro skupiny však existovalo v rámci Szare Szeregi už v roku 1942. V jednotke slúžili protinacistickí bojovníci ako bol Tadeusz Zawadzki („Zośka“), Jan Bytnar („Rudy“) a Maciej Aleksy Dawidowski („Alek“). Podľa prvého bol pomenovaný prápor, podľa druhého rota a podľa tretieho čata.
Prápor Zośka bol nasadený vo viacerých sabotážnych akciách Armie Krajowej zameranej na poškodzovanie železničnej dopravy. Krátko pred začiatkom varšavského povstania bol doplnený na plný stav, 366 osôb rozdelených do 3 rôt „Maciek“, „Rudy“ a „Giewont“.
Prápor Zośka bol s celou elitnou diverznou brigádou Broda 53, po začiatku povstania zaradený do skupiny Radosław, ktorá bola súčasťou jednotiek Kedywu. Velenie povstalcov ho používalo ako elitnú jednotku nasadzovanú k plneniu úloh mimoriadneho stupňa dôležitosti, útokom na pozície, ktorých dobytie sa ukázalo nad sily bežných jednotiek, či pri riešení krízových situácií.
Medzi najznámejšie akcie patrilo ukoristenie a sprevádzkovanie dvoch tankov Panther 2. augusta, útok na väznicu Gęsiówka 5. augusta, pri ktorom bolo oslobodených 383 väzňov, z ktorých 348 boli rasovo prenasledovaní. Pre túto akciu si jednotka vyžiadal osobitý súhlas velenia, pretože predošlé útoky nepriateľ úspešne odrazil. Povolenie bplo udelené s výhradami, sa uskutoční iba jeden pokus, použitý bude iba jeden tank a zúčastnia sa jej iba dobrovoľníci. Čaty „Felek“ a „Alek“ podporované jedným Pantherom tankové čaty „Wacek“ uskutčnili akciu vynikajúcim spôsobom bez toho aby strážcovia stihli proti väzňom zasiahnuť. Pri útoku padol Juliusz Rubini („Piotr“), vážne zranený bol Jerzy Zastawny („Pręgus“), ľahšie zranenia utrpeli aj ďalší traja príslušníci práporu. Pri pokuse o pomoc ranenému utrpela smrteľné zranenia veliteľka ženskej čaty, ošetrovateľka Zofia Krassowska („Duża Zosia“; zemrela 6. augusta).
Rota Rudy bola jedinou jednotkou, spomedzi vojsk staromestskej zálohy, ktorá sa dokázala prebiť cez Ogród Saski do Śródmieścia, neskôr ju vedenie Armie Krajowej oficiálne označilo za najlepšie rotu celého povstania.
Prápor bojoval postupne v oblastiach Wola, Stare Miasto a Śródmieście. Vydržal až do všeobecnej kapitulácie povstalcov, v priebehu bojov utrpel takmer 80% straty a v posledných fázach bitky bol zlúčený s podobne zdecimovaným Parasolom. Obidva prápory boli vyznamenané strieborným krížom Virtuti Militari.
Poznámky
^ harcer - člen poľ. skautskej organizácie
Referencie
- Edward Kossoy v The Gesiówka Story. A Little Known Page of Jewish Fighting History, viz pozn. 35 na str. 21 a pozn. 45 na str. 25; dostupné: http://www.polish-heroes.org/descargas/Gesiowka-Story.pdf (verzia zo dňa: 16. 7. 2008)
Pozri aj
- Szare Szeregi
- Varšavské povstanie
