Poučenie z krízového vývoja
Poučenie z krízového vývoja je hovorový názov dokumentu "Poučenie z krízového vývoja v strane a spoločnosti od XIII. zjazdu KSČ", ktorý schválil 10. decembra 1970 Ústredný výbor KSČ. Dokument popisoval a interpretoval udalosti Pražskej jari a vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska. Postupným odstránením predstaviteľov a výdobytkov obrodného procesu (Pražskej jari) začalo v ČSSR obdobie normalizácie. "Poučenie" zostalo až do konca režimu v roku 1989 ponižujúcim nástrojom preverovania lojality.
Obsah poučenia (newspeak)
Autori "Poučenia" konštatujú, že Česko-Slovensko sa od januára 1968 nachádzalo v kríze a že vpád vojsk Varšavskej zmluvy bol "bratskou pomocou", "akt internacionálnej solidarity", ktorý údajne zabránil krviprelievaniu. Podľa autorov totiž hrozilo, že "vyhrotená kontrarevolučná situácia eskaluje do občianskej vojny".
"Poučenie" bolo zverejnené až rok a pol po nástupe Gustáva Husáka k moci (v apríli 1969 sa stal prvým tajomníkom KSČ), ktoré začalo etapu "normalizácie". Tento oficiálny opis tzv. "krízového vývoja" sa totiž rodil v rámci rozsiahleho procesu "očisty" KSČ, v ktorom pri "likvidácii pravicových živlov" zohralo kľúčovú úlohu tzv. "zdravé jadro strany" - 165 tisíc členov "previerkových komisií". Pred tieto komisie museli predstúpiť všetci komunisti v rámci výmeny straníckych legitimácií.
Autorstvo
Autori nie sú uvedení avšak ako ideologický autor "Poučenia" je vnímaný Vasil Biľak. Český rozhlas[1] upozorňuje na knihu Rudolfa Černého[2] "Jak se dělá kontrarevoluce" (slovensky "Ako sa robí kontrarevolúcia"), ktorá vyšla v roku 1970 avšak v predaji bola len dva dni aby bola nahradená[3] "Poučením". Černý bol členom ultraľavicovej skupiny Jozefa Jodasa a Emanuela Famíru, ktorá bola značne radikálna (v Libni napr. organizovali aktívy na podporu okupácie). Skupina sa rozpadla, pretože od novembra 1968 sovietska okupačná moc, bezpečnostné, ale aj diplomatické miesta preferovali Biľaka[3].