Popiel
Popiel (Popel, Pąpyl, Pąpiel, Bąbel) (v inej verzii Popiel II., syn Popiela I., syna Leška III. syna Leška II.) (asi 840 – 870) bola legendárna postava v slovanskej mytológií. Bol poľským kňazom, posledným z dynastie Popielovcov. Kronikár Gallus Anonymus ho popisoval ako veľmi zlého a nespravodlivého panovníka. Je tiež známy ako Popiel, "ktorého zožrali myši". Podľa legendy sa to malo stať v Myšacej veži pri jazere Gopło.
Popelus Secundus, Princ Popiel II.
Pozri aj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Popel (mytologie) na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).
| Bohovia |
|  |
|---|---|---|
| Hrdinovia |
| |
| Zvieratá a rastliny | ||
| Kúzla a démoni |
| |
| Iné | ||
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.