Pongrác Varsányi

Pongrác Móric Pavol Varsányi (* 14. november 1828, Paňa – † 14. jún 1889, tamže[1]) bol piaristický mních, učiteľ, zberateľ ľudových obyčajov[2] zemianskeho pôvodu.

Pongrác Varsányi
piaristický mních, učiteľ
Narodenie14. november 1828
Paňa, Slovensko
Úmrtie14. jún 1889 (60 rokov)
Paňa, Slovensko
 Biografický portál

Život

Otec František Varsányi, matka Franciska Mészárovics. Študoval na piaristickom gymnáziu v Nitre. Počas štúdia prispieval folklórnymi zbierkami do bádania Arnolda Ipolyiho,[3] ktoré bolo sčasti publikované v roku 2006, druhá časť je pravdepodobne s rukopisom Lajosa Kálmánya nezvestná.[4] Do piaristického rádu vstúpil najprv 22. septembra 1847. Skúšobný rok začal v Trenčíne, avšak kvôli revolučným udalostiam rád musel väčšinu svojich študentov poslaťˇdomov. Nastúpil znova do rádu v Trenčíne až 22. novembra 1849.[5]

Po skúšobnom období vyučoval v rokoch 1850-1851 na základnej škole v Prievidzi. V roku 1852-1853 ho poslali do Nitry, kvôli novému vyučovaciemu poriadku, aby absolvoval 8. triedu a zložil maturitu. 16. mája 1853 zložil sľub, potom od školského roku 1853-1854 vyučoval na základnej v Tate, v ďalšom roku na gymnáziu v Kecskeméte a začal aj štúdium teológie. V školskom roku 1855-1856 bol riadnym vyučujúcim katechizmu v Kalocsi, kde dokončil štúdium teológie. Od 2. augusta 1856 sa stal prijímajúcim kňazom.[6]

V školskom roku 1856-1857 vyučoval v Sighetu Marmației, potom 3 roky v Sátoraljaújhelyi a rok v Leviciach. V školskom roku 1861-1862 znova vyučoval na základnej škole v Prievidzi, potom v roku 1862-1863 a v rokoch 1865-1867 na piaristickom gymnáziu v Nitre.[7] Medzi tým v rokoch 1863-1865 učil v Debrecene. Kvôli zlému zdraviu sa vrátil do Nitry, aby mohol byť blízko svojich rodičom a príbuzným. Za nasledovných troch rokov sa ho zmocnila nervová choroba. Preto v školskom roku 1866-1867 musel opustiť katedru a nasťahoval sa domov k matke. Stihomam sa ho úplne zmocnil a ďalších 22 rokov strávil uzavrene od spoločnosti vo svojej rodnej dedine.

Na jar 1889 utrpel mozgovú porážku, telesne sa už nezotavil a čoskoro umrel.

Referencie
  1. 1889 Budapesti Hírlap 9/170, 7 (június 22.); Fővárosi Lapok 1889/170, 1264 (június 23.); Podľa Koltai András 1998: A magyar piarista rendtartomány történeti névtára 1666-1997 (Catalogus religiosorum Provinciae Hungariae Ordinis Scholarum Piarum 1666-1997). Budapest, 406: Kolozsvár, 26. február 1915
  2. Ipolyi Arnold 1854: Magyar mythologia - Néphagyomány; Sebestyén Gyula 1915: Ipolyi népmesegyűjteményéről. Ethnographia 26, 22, 23 poz. 1; Schram Ferenc 1973: Csaplár Benedek szegedi éveiből. A Móra Ferenc Múzeum Évkönyve 1972-73/1, 195-196.
  3. Kovács Ágnes 1956: Ipolyi Arnold folklórgyűjteménye a Néprajzi Múzeum kéziratgyűjteményében. Néprajzi Értesítő 38, 233.
  4. Benedek Katalin 2006: A tengeri kisasszony - Ipolyi Arnold kéziratos folklórgyűjteménye egész Magyarországról 1846-1858. Budapest, 32-34, 41, 205-218, poz. 7.
  5. KrLT Rulla Provinciae Scholarum Piarum.
  6. 1887: A magyarországi kegyes-tanítórend névtára az 1887/8-diki tanévre. Budapest, 26, 57.
  7. Csősz Mihály Imre 1879: A kegyes tanító-rendiek Nyitrán. Nyitra, 809-810; Magyarország tiszti névtára 1863. Pest, 320.

Literatúra
  • Magyar Zoltán - Varga Norbert 2018: Ortutay Gyula zoborvidéki folklórgyűjtése. Budapest, 17-18.
  • Benedek Katalin (szerk): A tengeri kisasszony. Ipolyi Arnold kéziratos folklórgyűjteménye egész Magyarországról (1846–1858). Budapest.
  • Piarista életrajzok - Az Úrban elhunyt rendtagok kegyeletes emlékezete a Magyar Rendtartományban 1883-1988.
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.