Pomalky
Pomalky alebo tardigrady (Tardigrada) sú kmeň zvliekavých špirálovcov. Sú to drobné, najviac 1 mm veľké živočíchy s valcovitým telom so štyrmi pármi bradavicovitých parapódií, ktoré majú na konci pazúriky. Telo je kryté kutikulou z albuminoidu. V ústach majú ostré kutikulárne tŕne, ktorými nabodávajú rastlinnú epidermu; na cicanie rastlinných štiav slúži svalnatý hltan. Nervová sústava je zjednodušená gangliová. Aj ostatné orgánové sústavy v dôsledku mikroskopických rozmerov podľahli zjednodušeniu až redukcii – úplne chýba obehová i dýchacia sústava. Vylučovanie vykonávajú 3 páry ektodermálnych vyliačenín v zadnej časti čreva, ktoré sú niekedy homologizované s Malphigiho trubicami.
| pomalky | |||
 Hypsibius dujardini | |||
| Vedecká klasifikácia | |||
|---|---|---|---|
| Vedecký názov | |||
| Tardigrada Spallanzani, 1777 | |||
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |||
| |||
Pomalky žijú vo vode, najmä v drobnej vlhkomilnej brehovej vegetácii, mnohé druhy v machu. Pri vyschnutí substrátu sa stiahnu do hrčky a upadajú do anabiózy. V tomto štádiu patria k najodolnejším organizmom na Zemi – pokusne boli niekoľko hodín držané v tekutom vzduchu (–171 °C), a potom 15 minút vo vzduchu zohriatom na 150 °C. Po prenesení do vody izbovej teploty o niekoľko hodín ožili. Niekoľko minút vydržia aj teplotu -272°C, čo je približne o stupeň viac ako absolútna nula. 68 % pomaliek prežilo aj desaťdňový pobyt v otvorenom kozme v roku 2007. Podľa jednej vedeckej štúdie sú najodolnejšími organizmami na svete a odhaduje sa, že tu budú ešte 10 mld rokov, teda kým Slnko nespáli všetko svoje jadrové palivo.
Zaradenie
Pomalky sú v starých systémoch (spolu s Onychophora a Pentastomida) zaraďované do „zberného“ kmeňa Pararthropoda, v novších systémoch vystupujú ako samostatný kmeň, zaraďovaný k coelomovým živočíchom do skupiny Articulata. V nedávnej dobe boli silné tendencie zaraďovať pomalky k tzv. schizocoelomátom, do príbuzenstva Nematodes. Tieto snahy sa opierali (a vlastne i opierajú) o viaceré znaky:
- pomalky majú determinované brázdenie vajíčka a eutéliu;
- svalovina je iba hladká;
- hltan má zaokrúhlene trojboký prierez;
- kutikula nie je z chitínu (ako sa mylne píše v starej literatúre), ale z albuminoidu (príbuzná látka koralín sa vyskytuje v opornom systéme tak primitívnych živočíchov, ako sú koraly);
- celóm sa zakladá len embryonálne, u dospelých úplne zaniká;
- úplne chýba čo i len náznak segmentácie parapódií. (Snahy zdôvodňovať to drobučkými rozmermi sa dostávajú do kolízie s faktom, že napr. mikroskopické roztoče majú síce zakrpatené, no vždy článkované končatiny.)
- vývin je priamy (u podstatnej väčšiny Articulata nepriamy).
Príbuznosť s článkonožcami v minulosti bola dedukovaná len na základe nemnohých znakov (napr. exkrečné orgány pripomínajúce Malphigiho trubice), tieto však mohli vzniknúť aj konvergentným vývojom. Pomalky v modernom systéme (Matis et al., 2002) sa „vrátili“ do príbuzenstva Nematoda pred Onychophora a Arthropoda, kde v asi polyfyletickej skupine Ecdysozoa môžu vystupovať ako dosť významný spojovací článok.
U nás sa najčastejšie vyskytujú Macrobiotus macronyx a Macrobiotus lacustris, určovanie jednotlivých druhov vyžaduje optiku a skúsenosti.
Iné projekty
Externé odkazy
- PaedDr. Valerián Franc CSc.: Systém a fylogenéza živočíchov – bezchordáty – zdroj, z ktorého (pôvodne) úplne alebo čiastočne čerpal tento článok.
- http://www.iflscience.com/plants-and-animals/adorable-moss-piglets-will-still-be-here-in-10-billion-years-time-even-if-nothing-else-is/