Kola (polostrov)

Na severe ho obmýva Barentsovo more a na východe a juhu Biele more. Západná hranica polostrova je poludníková zníženina, ktorá sa tiahne od Kolského zálivu údolím rieky Kola cez jazero Imandra a údolím rieky Nivy do Kandalakšského zálivu.

Polostrov zaberá plochu 129 500 km²[2], väčšina jeho rozlohy sa nachádza za Polárnym kruhom. Zatiaľ čo severné pobrežie polostrova je strmé, južná časť pobrežia má miernejší povrch. Na západe polostrova, hlbšie do vnútrozemia sa nachádzajú horské masívy Chibiny a Lovozerskyje tundry, dosahujúce nadmorskú výšku 1 120 m. Stredná časť polostrova grjada Keivy má ráz vysočiny s nadmorskou výškou do 397 m. Centrálna časť polostrova je významným rozvodím.[3]

Vegetácia polostrova má na severovýchode ráz tundry a na juhozápade tajgy. Zimy sú napriek vysokej zemepisnej šírke pomerne teplé, s množstvom snehu. Dôvodom je prínos teplých vôd prúdmi Atlantického oceánu. Letá sú teplé, s dlhým slnečným svitom[2].

Geologicky je polostrov súčasťou baltického štítu, archaického kryštalinického masívu. Tvoria ho premenené horniny vysokého a stredného stupňa (hlavne amfibolitová menej granulitová fácia), hlavne mafické a granitické ruly. Častú sú tu diority, tonality, trondhjemity a granodiority. Nachádzajú sa tu aj páskované železné rudy súboru Keivy a zelenokameňové pásmo, korelovateľné s ofiolitmi severokarelskej zóny baltského štítu[2].

Na polostrove, 10 km od města Zapoljarnyj v Murmanskej oblasti sa nachádza Kolský vrt. Svojou hĺbkou 12 261m je zapísaný do Guinessovy knihy rekordov ako najhlbší vrt na svete.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kola (polostrov)