Politická kultúra

Pojmom politická kultúra sa zvyčajne označuje súbor hodnôt a neformálnych etických pravidiel, dodržiavanie ktorých verejnosť očakáva od politických strán a osôb činných v politickom živote bez ohľadu na ich stranícku, etnickú, či ideologickú príslušnosť. U politikov (resp. politických strán), ktoré tieto požiadavky spĺňajú, prípadne sa usilujú o zvýšenie týchto štandardov, sa hovorí o vysokej politickej kultúre - pri nedostatočnom uplatňovaní spomínaných zásad (resp. dehonestovaní spomínaných hodnôt) zasa o nízkej politickej kultúre. Dlhodobé, či závažné prehrešky voči politickej kultúre sa prejavujú poklesom preferencií politickej strany, či obľuby (prípadne dôveryhodnosti) konkrétneho politika.

V odbornejšom význame sa pod politickou kultúrou rozumie súbor ustálených princípov politického zmýšľania a správania jednotlivcov, sociálnych skupín, či celých spoločností, ktoré sa postupne vyvíjali a uplatňujú sa v pri riešení politických úloh alebo problémov. Pojmom politická kultúra sa zaoberá politológia a sociológia. V súvislosti s politickou kultúrou skúmajú hlavne to, ako obsahová náplň tohto pojmu (resp. konkrétny obsah, ktorý mu dávajú jednotlivci) závisí od politického systému, historického vývoja spoločnosti, sociálneho postavenia, vzdelania, náboženstva, pohlavia a iných faktorov.

Medzi prvé pokusy v 21. storočí spísať na Slovensku etické požiadavky na súčasnú generáciu politikov, patrí verejná výzva občianskeho združenia Aliancie Fair-play „Štyri krúžky pre čestnú politiku“, [1] ktorú podpísalo viacero slovenských intelektuálov. V rámci výzvy „Štyri krúžky pre čestnú politiku“ Aliancia Fair-play sformulovala aj „Desatoro čestného, odborného a zodpovedného politika/-čky“, kde rámcovo popísala požiadavky na správanie sa politikov. Podľa nej[2] by každý politik mal:

• vnímať politiku ako službu občanom,
• konať čestne, bezúhonne, otvorene a férovo,
• zastupovať občianske záujmy, nie svoje vlastné,
• komunikovať a spolupracovať s občanmi,
• riešiť problémy vo verejnom, nie straníckom záujme,
• konať a správať sa zodpovedne,
• podrobuje sa účinnej kontrole,
• zodpovedne nakladať so zdrojmi pochádzajúcimi od občanov,
• rešpektovať princípy demokracie, občianskej a otvorenej spoločnosti,
• zasadiť sa za zrovnoprávnenie politikov s ostatnými občanmi (zúženie imunity, výsad a výhod ústavných činiteľov).

Niektoré formálne požiadavky na etické správanie politikov a verejných činiteľov kladie „Ústavný zákon o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov“ označovaný aj ako Zákon o konflikte záujmov. Zákon upravuje podmienky na ochranu verejného záujmu, nezlučiteľnosť funkcií, zamestnaní a iných činností, iné obmedzenia a zodpovednosť verejného funkcionára za neplnenie alebo porušovanie povinností stanovených týmto zákonom.