Pinkasova synagóga
Pinkasova synagóga nazývaná aj Pinkasova škola je druhá najstaršia synagóga v Židovskom meste v Prahe postavená roku 1535, alebo skôr.[1] Dal ju postaviť Aharon Mešulam Horowitz a neskôr v 16. storočí bola pomenovaná po krakovskom rabínovi Pinkasovi, vnukovi Aharona Mešulama Horowitza. Najprv v nej mala rodina Horowitzova súkromnú modlitebňu, neskôr tu boli židovské rituálne kúpele mikve a potom aj verejná synagóga.
V súčasnosti vlastní synagógu, ktorá slúži ako pamätník českých a moravských Židov, židovské múzeum. Steny synagógy sú vnútri pokryté menami českých židov (77 297 obetí), ktorí počas 2. svetovej vojny zahynuli v koncentračných táboroch, transportoch alebo pochodoch smrti a nie je známe miesto ich posledného odpočinku alebo nemajú hrob. V synagóge je aj expozícia „Detské obrázky z Terezína 1942-1944“.
Popis
Roku 1535 patrila spomínaná nová budova synagógy rodine Horovských-Horowitzových. Pôvodne mali Horovskí synagógu priamo vo svojom dome „U Erbů“, ktorá je doložená už roku 1492. Šlo o gotickú stavbu s jednou loďou a so sieťovanou klenbou. Sedadlá boli v tom čase po obvode. Neskôr bol postavený renesančný vstupný portál a v rokoch 1607-1625 staviteľ Juda Coref de Herz pristaval neskoro renesančnú južnú časť, v ktorej sa nachádzala ženská galéria, vestibul a predsieň. V tom čase sa upravil aj Aron ha-kodeš s dvojicou renesančných pilastrov.
Po povodniach v rokoch 1758 a 1771 bol aron ha-kodeš a bima opravené a roku 1775 parapet potiahnutý farebným štukom. Roku 1793 daroval Joachim Popper synagóge kovanú rokokovú mrežu, ktorá bola pripevnená na bimu. V roku 1838 zriadili cínovú schránku na tóru, v roku 1840 lavice nahradili sedadlá a v roku 1860 povodeň znova zničila interiér. Pri následnej rekonštrukcii bola hlavná loď zasypaná navážkou do 1,5 m spoločne s bimou. Barokovú výzdobu a schránku na tóru odstránili a renesančný portál bol zamurovaný. Po ďalších šesťdesiatich rokoch (1922), kedy bola Pinkasova škola opäť rekonštruovaná, sa urobili sondy do navážok. V rokoch 1950-53 došlo k odstráneniu navážok a synagóga bola uvedená do stavu pred rekonštrukciou roku 1840.
Pamätník
V rokoch 1954-59 tu akademickí maliari Jiří Jahn a Václav Boštík vyhotovili nápisy 77 297 mien českých židov, ktorí zahynuli v koncentračných táboroch. V roku 1968 bol pamätník uzavretý kvôli presakovaniu spodnej vody. Pri rekonštrukcii objavili pôvodnú mikvu a odkryli pôvodnú polychromiu a maľovanú výzdobu na strope. V roku 1990 bola náročná rekonštrukcia dokončená a počas rokov 1992-1996 boli obnovené nápisy na stenách. V hornej časti synagógy bola nainštalovaná expozícia Detské obrázky z Terezína 1942-1944“. Synagógu ťažko poškodili aj povodne v roku 2002.
Mená obetí sú napísané ručne vždy v nasledujúcom poradí: Mesto / Priezvisko / Meno / dátum narodenia / dátum úmrtia alebo dátum poslednej zaručenej zmienky, že dotyčná osoba bola nažive (v mnohých prípadoch ide o deň nástupu do transportu do niektorého z vyhladzovacích táborov na východe). Vedľa aronu sú tiež napísané názvy táborov, get a miest, kde českí Židia umierali.
Synagóga v súčasnosti
Okrem využitia ako pietneho miesta sa synagóga počas vysokých sviatkov využíva znova na bohoslužobné účely.
