Pinka (pinkovité)
Pinka alebo zastarano pinkava (lat. Fringilla) je rod zrnožravých vtákov z čeľade pinkovitých. Je to jediný rod podčeľade pinkorodé (Fringillinae).
| pinky | |||
 pinka obyčajná | |||
| Vedecká klasifikácia | |||
|---|---|---|---|
| Vedecký názov | |||
| Fringilla Linnaeus, 1758 | |||
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |||
| |||
Od príbuznej podčeľade Carduelinae sa líši tým, že mláďatá nekŕmi semenami rastlín, ale skôr hmyzom. Žije vo všetkých typoch lesov. Stavia si miskovité hniezdo na stromoch a kroch nízko nad zemou. Má krátky zobák kužeľovitého tvaru, ktorým drví rôzne semená.
Druhy
Sú známe iba tri druhy piniek:
- pinka obyčajná/pinka lesná (Fringilla coelebs)
- pinka modrá (Fringilla teydea) – na Kanárskych ostrovoch
- pinka severská/pinka ikavá/ikavec severný/ikavec (Fringilla montifringilla) – drobný vtáčik žijúci v severských štátoch
Pinka obyčajná
Je jedným z najrozšírenejších vtákov v Európe aj u nás. Je to sťahovavý vták, iba staré samčeky prezimujú v blízkosti ľudí. Samička vyberá miesto na hniezdenie dvakrát ročne, hniezdo stavia z machu, korienkov a peria, ktoré spája pavučinami. Bezpečnosť hniezda zaisťuje maskovaním lišajníkom a kôrou. Znáša 4 – 6 sivohnedých, bledomodrých či červenohnedých vajíčok, z ktorých sa za 12 až 13 dní vyliahnu mláďatá. Pinka obyčajná (Fringilla coelebs), patrí medzi najpočetnejšie vtáky Európy. Samec má na krídlach výrazný biely pás, sivomodrý vrch hlavy a záhlavie. V lete sa živí najmä húsenicami, ktoré oberá z listov. Okrem toho požiera semená, výhonky a plody. V kŕmidlách obľubuje najmä slnečnicové semená. Základ spevu majú mladé vtáky vrodený, pod vplyvom ostatných spievajúcich piniek ho však postupne zdokonaľujú a menia.
Hlas
Typický hlas pinky lesnej:
Iné projekty
Referencie
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku na českej Wikipédii.