Pierre Joseph Proudhon
Pierre-Joseph Proudhon (* 15. január 1809, Besançon, Francúzsko - † 19. január 1865, Paríž) bol francúzsky filozof, sociológ a ekonóm, jeden zo zakladateľov anarchizmu. Dejiny ľudskej spoločnosti sú podľa Proudhona bojom ideí.
| Pierre-Joseph Proudhon | |||
 francúzsky filozof, sociológ a ekonóm | |||
| Narodenie | 15. január 1809 Besançon, Francúzsko | ||
|---|---|---|---|
| Úmrtie | 19. január 1865 (56 rokov) Paríž, Francúzsko | ||
| Podpis |  | ||
| Odkazy | |||
| Projekt Guttenberg | Pierre Joseph Proudhon (plné texty diel autora) | ||
| Commons |  | ||
| |||
| Anarchizmus |
 |
| Školy anarchizmu |
| Anarchokomunizmus Anarchokolektivizmus Anarchosyndikalizmus Anarchofeminizmus Anarchoindividualizmus Anarchoprimitivizmus Anarchokapitalizmus Ekoanarchizmus Zelený anarchizmus (environmentálny) Kresťanský anarchizmus Infoanarchizmus Anarchopacifizmus Mutualizmus Anarchizmus bez prívlastkov Anarchosocializmus |
| Významní myslitelia |
| Max Stirner · William Godwin · Josiah Warren · Lysander Spooner · Johann Most · Pierre Joseph Proudhon · Michail Alexandrovič Bakunin · Henry David Thoreau · Piotr Alexejevič Kropotkin · Errico Malatesta · Benjamin Tucker · Emma Goldmanová · Alexander Berkman · Émile Armand · Murray Bookchin · Noam Chomsky · John Zerzan · Nestor Ivanovyč Machno |
| Súvisiace články |
| Parížska komúna Kronštadtská vzbura Španielska revolúcia Anarchistické symboly Anarchistický čierny kríž Jurská federácia Squatting |
Pierre-Joseph Proudhon obhajoval hodnotu slobody. Človek podľa neho môže niečo vlastniť iba na základe vykonanej práce. Je zástancom spoločnosti drobných vlastníkov a výrobcov, odmieta však veľkovlastníctvo. Odmieta Marxov socializmus, pretože revolúcie nepovažuje za prostriedok sociálnej reformy a pretože jeho teórie o štátom vytváraných spoločných dielňach považuje za centralistické.
Zákony spoločnosti
Aby bola revolta voči veľkovlastníkom účinná, musí jej aktér ovládať presné teoretické poznanie zákonitostí ovládajúcich spoločnosť. Východiskom k tejto analýze je práca. Práca má primárnu sociálnu funkciu, pretože organizuje ľudí vo výrobe, riadi politiku, prostredníctvom nej sa vedie deliaca čiara medzi vládnucimi a ovládanými. Práca je teda konštituujúcim prvkom spoločnosti. Ďalším zákonom spoločnosti je spravodlivosť, ktorá je zákonom sociálnej rovnováhy, tj je snahou o rovnováhu síl, ktoré zápasia vo fyzikálnom, sociálnom a morálnom svete.
Proudhon a štát
Sprvu odmieta štát absolútne, neskôr uznáva potrebu minimálneho štátu. Hlása mutualistickú spoločnosť, založenú na vzájomnej spolupráci bez nátlaku štátu. Štát je podľa neho monopolom násilia a ničí sebarealizáciu a všeobecnú solidaritu, infantilizuje spoločnosť sociálnou komformizáciou. Štát vidí ako negáciu autonómie, zodpovednosti, slobody a tvorivej kapacity jedincov aj celej spoločnosti. Namiesto štátu hlása doktrínu "sebaregulujúceho federalizmu". Federalizmus považuje za prenesenie mutualizmu do politickej sféry. Predpokladá štyri druhy mocí, ktoré zostanú v rukách štátu:
- vzdelávacio-výchovná moc
- moc rozhodcovská - dozerajúca na mutualizmus
- moc konzulárna - prognózy vývoja
- moc výkonná - decentralizovaná výkonná moc
Navrhuje dve odlišné, navzájom sa ovplyvňujúce sociálne konštrukcie:
- ekonomickú, realizovanú vzájomnými podpornými poľnohospodársko-priemyselnými federalizovanými spolkami, so spoločným nefinančným trhom, kde by každý vyrábal to čo vie vyrobiť najefektívnejšie
- politickú, ktorú založil na politickej federácii a decentralizácii
Vychádza z toho, že štát je chybný a nie je možné ho upraviť, demokracia a všeobecné volebné právo je vraždou suverenity ľudí. Represívne zložky sú zbytočné, pretože spoločenský zákon sa bude vykonávať samovoľne na základe všeobecnej spontánnosti. Národ by sa mal zmeniť na autonómne regióny usporiadané na územnom a záujmovom základe. Regióny by sa mali riadiť sami, ďalej na národnej úrovni sa spájať do federácie a na medzinárodnej úrovni sa spájať do medzinárodnej konfederácie.
Štyri pravidlá politického federalizmu podľa Proudhona
1/ autonómne riadenie základných skupín, predovšetkým regiónov, ako ekonomicko-politických jednotiek, ktoré sú sprostredkujúcimi spojivami medzi národnými a medzinárodnými úrovňami
2/ federalizácia skupín, pomocou ktorej sa vylúči nebezpečenstvo hospodárskej autarkie a politickej anarchie, federálna vláda nezabezpečuje úlohu politickej moci, ale koordinácie a podpory tvorivosti
3/ vytvorenie federatívnych republík, ktoré sa združia do aliancií reprezentujúcich regióny
4/ vytvorenie konfederácie národov, ktoré sa zjednotia aby vybudovali socializmus a trvalý mier