Pištak

Pištak[1][2] (perz. پیش‌طاق‎) je turkménsko-perzský monumentálny portikus v stene priečelia (íván, mešita, palác, karavanserail alebo madrasa) v tvare veľkej niky s lomeným oblúkom.[3] Takéto portály sa vyznačujú tým, že majú veľký obdĺžnikový rám, často s bohatou ornamentálnou výzdobou. Vo vnútri umiestení neveľký priechod. Typicky prvok islamskej architektúry na konci 14. storočia. Priestor oblúku bol často zdobený plochým ornamentom. Hlavný účel monumentálneho vstupu je založený na kontraste svetla tieňa a veľkosť oboch otvorov.[1][2][4][5][6]

Pištak madrasy Mir-Arab, Buchara, Uzbekistan

Opis

Prvé pištaky sa začínajú objavovať v strednej Ázii od 10. storočia a svoj vrchol dosiahli v 14. a 15. storočí, kedy sa zmenil na samostatnú bohato zdobenú časť budovy. Pôvod a vývoj v ranom islamskom období je nejasný. Zatiaľ čo najskoršie islamské náboženské budovy mali jednoduché portály, väčšina palácov z 8. storočia mala komplikované portály, ktoré vyčnievali z fasády ako napríklad paláce v Kúfe, Al-Ukhaydir v Iraku a Qasr Al-Mshatta v Jordánsku. Niektorí historici predpokladajú že prvý a najstarší pištak sa nachádza v Jazdskej mešite. Od 10. storočia boli postavené komplikované portály mešít a mauzóleí, ako napríklad v Isfaháne. Do 12. storočia mali portály najdôležitejšie budovy v islamskom svete (mešity, madrasy, mauzóleá, paláce a karavanserail), ktoré vyčnievali z hlavnej fasády budov. Medzi ďalšie pozoruhodné príklady sú pištaky karavanserailov z 11. storočia. Občas plnil aj obrannú funkciu ​​opevneného vchodu karavanserailov a palácov. Pištak mešity, ako súčasť vstupného komplexu, orientuje návštevníka v smere modlitby kibla k Mekke. Pri mauzóleách bolo účelom pištaku oddeliť hlavný vchod do hrobky od zvedavých bežného človeka. Začiatkom 12. storočia sa pištak rozšíril do iných oblastí islamského sveta, ako napríklad do Levanty, Egypta a aj do južnej Ázii ako je napríklad India alebo Pakistan. Kde sa niektoré aspekty formy prispôsobili regionálnej tradícii stavby z kameňa. Pištak sa stal štandardným prvkom stavieb postavených pod záštitou Seldžuckej dynastii. Od 13. do 15. storočia bol pištak proporcionálne vyšší a väčší ako íván. V priebehu času sa výzdoba pištakov znížila, zjednodušila a prestala vystupovať vysoko nad fasádu hlavných budov.[7][8][9]

Pištak je monumentálny portikus v niky s lomeným oblúkom postavený v stene priečelia z tehál. Je to jeden z najvýraznejších prvkov neskoršej islamskej architektúry, sa stal typickým pre tehlové stavby v Iráne, Iraku a strednej Ázii, kde bol zvyčajne spájaný s ívánom. Jedná sa o vstupný priestor v tvare veľkej niky s lomeným oblúkom, ktorý vystupuje z fasády a oddeľuje ulicu od významných priestorov. Pištak slúžil ako hlavný vchod do budovy. Zvyčajne presahuje líniu budovy. Oblúk je zaklenutý jednoduchou klenbou a konchou alebo stalaktitovou klenbou. V prípade použitia v architektúre mešity sa po bokoch nachádzajú minarety. Pištak je zdobený mramorom, keramikou, terakotou, majolikou alebo inými farebnými kameňmi. Plocha a zriedka je priestor oblúku zdobený rastlinnými, geometrickými vzormi (napr. arabeska), alebo kaligrafiou (kúfické písmo). Bočné boky vstupného priestoru sú zdobené epigrafickými pásmi a výklenkami, ktoré spomínajú patróna/donátora, dátum výstavby alebo citáty z Koránu.[7][8][9]

Galéria

Referencie
  1. pištak In:BLAŽÍČEK, Oldřich; KROPÁČEK, Jíři. Slovník pojmů z dějin umění. Praha : Odeon, 2013. ISBN 9788072991044. S. 161.
  2. pištak In: SYROVÝ, Bohuslav. Architektura oborový slovník. 2. vyd. Praha : Státní nakladatelství technické literatury, 1972. S. 223.
  3. Armenian Architecture - VirtualANI - Glossary [online]. virtualani.org, [cit. 2020-11-25]. Dostupné online.
  4. Pīshṭāq | architecture [online]. Encyclopedia Britannica, [cit. 2020-11-25]. Dostupné online. (po anglicky)
  5. pishtaq In:CURL, James Stevens. A Dictionary of Architecture and Landscape Architecture. [s.l.] : Oxford University Press, 2006. (2.) ISBN 9780198606789. S. 583.
  6. pishtaq In: Islamic Art Network - Technical Glossary [online]. www.islamic-art.org, [cit. 2020-11-25]. Dostupné online.
  7. CRESWELL, K. A. C.; BERCHEM, Marguerite Gautier-van. Early Muslim Architecture. 2. vyd. Zväzok I. Oxford : Clarendon Press, 1969. ISBN 9780198171546. S. 49, 585.
  8. OLEG, Grabar. The Earliest Islamic Commemorative Structures, Notes and Documents. Ars Orientalis (Freer Gallery of Art, The Smithsonian Institution, Department of the History of Art, University of Michigan), 1966, čís. 6, s. 7-46. ISSN 05711371.
  9. BIER, Lionel. Sarvistan: A Study in Early Iranian Architecture. 1. vyd. [s.l.] : Penn State University Press, 1990. ISBN 9780271004167. S. 21, 50–51.

Literatúra
  • CRESWELL, K. A. C.. The Muslim Architecture of Egypt. Zväzok 1. Oxford : Hacker Art Books, 1978. ISBN 9780878171750. S. 257.
  • GOLOMBEK, Lisa; WILBER, Donald Newton. The Timurid Architecture of Iran and Turan. 1. vyd. Zväzok 2. Princeton : Princeton University Press, 1988. ISBN 9780691035871.
  • HILLENBRAND, Robert. Islamic Architecture: Form, Function and Meaning. Edinburgh : [s.n.], 1994. ISBN 9780231101332.
  • RUGGLES, D. Fairchild. Islamic Art and Visual Culture: An Anthology of Sources. 1. vyd. [s.l.] : Wiley-Blackwell, 2011. ISBN 9781405154024.
  • MOZZATI, Luca. Islamic Art: Architecture, Painting, Calligraphy, Ceramics, Glass, Carpets. [s.l.] : Prestel, 2019. ISBN 9783791385662.

Pozri aj

Iné projekty
  • Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pištak

Externé odkazy
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.