Phạm Tuân

Pochádzal z početnej roľníckej rodiny, ktorá celá pracovala v miestnom poľnohospodárskom družstve. V roku 1955 šiel do školy a stal sa členom Komunistického zväzu mládeže. Po skončení školy roku 1963 nastúpil do armády. Pilotný výcvik urobil v ZSSR a potom spolu so ženou bojovali vo vojne vo Vietname. Mal za sebou ako vojenský letec radu vzdušných súbojov s lietadlami USA a tiež ako vôbec prvý človek na svete zostrelil v roku 1972 zo svojho MIGu lietajúcu pevnosť B-52, za čo ho vyznamenala vláda titulom Hrdina Vietnamskej socialistickej republiky. Mal v tom čase 25 rokov. Po vojne nastúpil v ZSSR na leteckú akadémiu J. Gagarina a bol tu tiež vybraný do prvej skupiny kozmonautov medzinárodného programu Interkozmos. V čase letu bol podplukovník.

V lete zo Sojuzom 37 štartoval vo funkcii kozmonaut výskumník z kozmodrómu Bajkonur pod velením kozmonauta Gorbatka. Obidvaja kozmonauti sa pripojili k orbitálnej stanici Saljut 6, kde už bol pripojený Sojuz 36. Spoločne zo sovietskymi kozmonautmi Leonidom Popovom a Valerijom Riuminom plnili pripravené úlohy šiestej medzinárodnej posádky a v poriadku s druhou loďou, teda Sojuzom 36 vrátili na Zem po 188 hodinách strávených v kozme. Pristáli v kabíne lodi na padákoch na územie Kazachstanu. Loď Sojuz 37 zostala u stanice ako záložná.[1].

• Sojuz 37, Saľut 6, Sojuz 36, (23. júl 1980 – 31. júl 1980)

Po skončení letu dokončil štúdium akadémie. Neskôr bol povýšený na generála a poverený vedením oddelenia obranného priemyslu na Ministerstve obrany v Hanoji. S manželkou majú spolu jednu dcéru, ktorá sa im narodila v roku 1976.

1. CODR, Milan. Sto hvězdných kapitánů. Praha : Práce, 1982. Kapitola Pham Tuan, s. 441.

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Pham Tuan na českej Wikipédii.

• CODR, Milan. O kosmických dnech a nocích. Praha : Práce, 1987.

• Klub Hanoi
• Na webe Space