Peter Weisenbacher

Peter Weisenbacher (* 28. júna 1980, Bratislava) je slovenský publicista a občiansky aktivista.

Peter Weisenbacher
slovenský publicista, občiansky aktivista
Narodenie	28.6.198028. jún 1980 (40 rokov) Bratislava, Slovensko
Alma mater	Univerzita Komenského v Bratislave
Biografický portál

Je známy ako spoluorganizátor protestov za ľudské práva v Číne počas návštevy čínskeho prezidenta na Slovensku v roku 2009, ako spoluzakladateľ a riaditeľ[1] Dúhového PRIDE Bratislava a série tzv. Protestov Gorila v roku 2012.[2]

Vyštudoval informačnú vedu na UK, šesť rokov pôsobil ako IT manažér v súkromnom sektore na Slovensku, v Nemecku a Švajčiarsku.

V rokoch 2006 – 2010 bol predsedom Amnesty International Slovensko. V roku 2011 sa stal výkonným riaditeľom Inštitútu ľudských práv (IĽP). Počas protestov Gorila v roku 2012 sa vtedajšie vedenie Amnesty International Slovensko vyjadrilo, že nebolo spokojne ako bývalé vedenie organizáciu riadilo, dôvody neboli uvedené.[3] [4] V rokoch 2010 – 2012 bol členom Výboru pre predchádzanie a elimináciu rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatných foriem intolerancie Rady vlády SR pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť na Úrade vlády SR.

V roku 2011 získal titul PhD., prednášal na Univerzite Komenského v Bratislave a na Masarykovej univerzite v Brne. Publikuje v denníkoch Pravda, SME a Hospodárske noviny, v minulosti v týždenníku Slovo. V zahraničí v českom týždenníku Literární noviny a portále Denník Referedum, v Poľsku na významnom ľavicovom portále Krytyka polityczna. V angličtine na stredoeurópskom kultúrno-politickom portále Political Critique a v americkom Dissent Magazine.

Je editorom Blog Ľudské práva na portáli jeToTak.sk.

Je spoluautorom vzdelávacej publikácie pre stredné školy Dôveruj, ale preveruj [5], ktorá upozorňuje na rozmach konšpiračných teórii, hoax-ov, tzv. alternatívnych médii a poskytuje možnosti ako sa proti tomu brániť. Autorov po širokej medializácii knihy obvinili autori podobných publikácií z konkurenčných organizácii, že je to "plagiát", nakoľko rozsiahle prebrané texty z ich materiálov neboli označené ako citácie, autori uviedli iba odkaz na staršie autorské diela v zozname použitej literatúry. Tieto tvrdenia preveruje komisia Ministerstva vnútra, ktorá vydanie publikácie finančne podporila. Autori publikácie Dôveruj, ale preveruj pre médiá uviedli, že ide o kompilát určený na vzdelávacie účely, pri ktorom je bežnou praxou použitú literatúru uvádzať iba na záver textu.[6][7][8]