Peter Matejka
Peter Matejka (* 26. jún 1913, Nové Mesto nad Váhom – † 10. február 1972, Bratislava) bol slovenský maliar - kolorista, kurátor a pedagóg.
| Peter Matejka | |||
| slovenský kolorista | |||
| Narodenie | 26. jún 1913 Nové Mesto nad Váhom, Slovensko | ||
|---|---|---|---|
| Úmrtie | 10. február 1972 (58 rokov) Bratislava, Slovensko | ||
| |||
Štúdium
Po prípravke na Ukrajinskej akadémii v rokoch 1935-39 sa zapísal ku štúdiu maľby na Akadémii výtvarných umení v Prahe v ateliéri prof. Willi Nowaka. V priebehu štúdia sa zariadil do spolku Generácia 1909, ktorý založili jeho rovesníci Cyprián Majerník, Ján Želibský, Jakub Bauernfreund, Andrej Nemeš, Eugen Nevan a Bedrich Hoffstädter. Po zatvorení českých vysokých škol po čas druhej svetovej vojny musel prerušiť štúdiá a vrátil sa na Slovensko. V roku 1941 absolvoval študijný pobyt vo Viedni.
Kariéra
Stal sa členom Spolku slovenských výtvarných umelcov, Bloku slovenských výtvarných umelcov, Umeleckej besedy v Prahe, Spolku výtvarných umelcov Aleš v Brne, Umeleckej a vedeckej rady, Komunistickej strany, patril k zakládajucim členom Skupiny 29. augusta[1]. Neskôr vstúpil do Zväzu slovenských výtvarných umelcov. Ako pedagóg pôsobil od roku 1950 na nove založenej Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, viedol tu Katedru monumentálneho maliarstva. Študijné pobyty ho zaviedli v letech 1946-1958 do Paríža, ďalej bol r. 1948 v Bulharsku, 1955-1959 v ZSSR, r. 1956 v Drážďanoch, 1961-1970 v Taliansku a v roku 1964 v USA. Získal veľa štátnych a umeleckých vyznamenaní.
Tvorba
Jeho tvorba sa vyznačuje redukciou tvarov a zjednodušenými kompozíciami prvkov s koncentráciou na ústredný námet. Pridal sa senzuálny kolorit, charakteristický pre študentov Novakovej triedy. U Matejku je charakteristická aj farebnosť, ktorá sa koncentruje do škvrny ohraničenej hrubou čiernou kontúrou. V prvej polovici 40-tich rokov nastal v jeho tvorbe posun smerom k poetizácii a imaginácii. Vojnové roky boli charakteristické literátnym hnutím nadrealizmus, s ktorým boli spojení aj výtvarníci. Objekty a postavy na jeho obrazoch boli zredukované na základný tvar, rozplývali sa na šerom pochmúrnom pozadí bez priestoru. Ich paralelou bolo vnútorne imaginárne svetlo, žiariace bez vonkajšieho zdroja. Táto forma sa stala charakteristickou nosnou myšlienkou jeho tvorby. Splývavý rukopis dosahoval ladnými ťahmi štetca. Pastózne nanášanie je sprevádzané celou Matejkovou tvorbou. Túto svoju tvorbu nikdy neopustil, skôr ju obohatil výraznou farebnosťou a dynamickou expresiou.
Výber z diel
- Študentka 1956 olej na plátne 30,6 x 25,0 cm
- Kytica 1968 vlna gobelín 243 x 194,5 cm
- Pred zrkadlom 1942 olej na plátne 70 x 95 cm
Literatúra
- BALEKA, Jan, PETERAJOVÁ Ľudmila: Současné české a slovenské umění, Odeon, Praha 1982
- Slovník českých a slovenských výtvarných umělců, diel VIII., Man-Miž, Centrum Chagall Ostrava 2000