Peter Balgha

Štúdia začal na gymnáziu v Dolnom Kubíne. V rokoch 1953 – 1958 pokračoval na filmovej fakulte Akadémie múzických umení v Prahe odbor filmová dramaturgia a filmová veda.

V rokoch 1958 – 1970 bol dramaturg a vedúci filmového vysielania v Česko-slovenskej televízii v Bratislave. Bol predseda televíznej sekcie Slovenského zväzu filmových a televíznych umelcov. Zároveň vyučoval na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Za liberálne názory bol od roku 1968 prenasledovaný. Bol členom skupiny Generácia 56.[3]

Debutoval v časopise Mladá tvorba poviedkou Neprebudený.
Próza:

• 1962 – Dom pre živých
• 1964 – Ticho, ktoré si tu zanechal

Scenáre k televíznym filmom:[4]

• 1969 – Od štvrtka do zmrtvýchvstania, Chodba smrti
• 1963 – Ruže na úver
• 1962 – Vrátim sa živý

Dramaturgia televíznych filmov:

• 1969 – Sladké hry minulého leta
• 1968 – ...a sekať dobrotu, Balada o siedmich obesených, Román o base, V hodine strachu..., Výšiny
• 1967 – Krotká, Sedem svedkov
• 1966 – Tri gaštanové kone
• 1964 – Kolíska

Ako dramaturg spolupracoval na viacerých televíznych adaptáciách diel svetových a slovenských autorov. Podieľal sa aj na tvorbe dokumentárnych a zábavných programov. Venoval sa filmovej, televíznej a divadelnej publicistike.

• Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia