Peperek
Peperek je kopec o nadmorskej výške 675 m nachádzajúci sa na východe Čiech v oblasti Žďárských vrchov asi 5 km západne od okresného mesta Žďár nad Sázavou, prípadne 2 km juhovýchodne od obce Velká Losenice. Asi 255 metrov východne od neho prechádza historická zemská hranica Čiech a Moravy.
| Peperek | |||
| prírodná pamiatka | |||
 PP Peperek - skaly pri vrchole | |||
| Štát |  | ||
|---|---|---|---|
| Región | Kraj Vysočina | ||
| Okres | Okres Žďár nad Sázavou | ||
| Lokalita | Račín u Polničky, Zámek Žďár | ||
| Nadmorská výška | 620 - 675 m n. m. | ||
| Súradnice | 49°34′38″S 15°51′54″V | ||
| Rozloha | 12,1132 ha | ||
| Vznik | 18. júl 1974[1] | ||
| - Vyhlásil | Okresný národný výbor Žďár nad Sázavou | ||
| Správa | AOPK ČR CHKO Žďárské vrchy | ||
| Kód AOPK ČR | 1446 | ||
  Peperek Poloha na mape Česka | |||
| Wikimedia Commons: Peperek | |||
| Webová stránka: Biolib.cz | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
| |||
| Peperek | |||
| kopec | |||
 skalný útvar na vrchole | |||
| Štát | | ||
|---|---|---|---|
| Región | Vysočina | ||
| Okres | Žďár nad Sázavou | ||
| Pohorie | Českomoravská vrchovina Křižanovská vrchovina Bítešská vrchovina Herličská vrchovina | ||
| Nadmorská výška | 675 m n. m. | ||
| Geologické zloženie | rula | ||
| Wikimedia Commons: Peperek | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
| |||
Skalný vrchol je sprístupnený odbočkou zo žltej turistickej značky vedúcej od Tálského mlyna cez Peperek a Rozštípenú skálu na Hamerský kopec pri Žďári nad Sázavou. Vrchol je však zarastený a neposkytuje žiadne rozhľady.
Prírodná pamiatka
Vrchol kopca zaberá rovnomenná prírodná pamiatka zriadená v roku 1974 na rozlohe 12 ha na ochranu skalnatého hrebeňa vytvárajúceho skalnú stenu dlhú cez 300 m prerušenú dvoma širokými depresiami s balvanovými prúdmi a sutinami. Zachoval sa tu zvyšok suťových lesov tvorený najmä bukom lesným s prímesou javora horského. V bylinnom poschodí sú hojne zastúpené paprade napr. papraď samčia (Dryopteris filix-mas) a peračina dúbravová (Gymnocarpium dryopteris), ďalej napríklad mesačnica trváca (Lunaria rediviva), pečeňovník trojlaločný (Hepatica nobilis) a ostružiny. Skaly a sutiny sú bohato porastené pokryvnou vegetáciou lišajníkov. Na rozdiel od samotného vrcholu však táto prírodná pamiatka zasahuje aj na územie Moravy.
- Skalné útvary pri vrchole Peperka
Starý buk v PP Peperek
Referencie
- Stránky AOPK ČR [online]. [Cit. 2017-01-05]. Dostupné online. (po česky)
Externé odkazy
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Peperek na českej Wikipédii.