Penovec (travertín)
Penovec je sladkovodný vápenec. Na rozdiel od travertínu, ktorý vzniká vyzrážaním z minerálnych a/alebo termálnych prameňov, penovec vzniká v povrchových vodných tokoch.
| Penovec | |||
 Penovec, Ľubochnianska dolina, Veľká Fatra. | |||
| Zloženie | |||
|---|---|---|---|
| Hlavné minerály | kalcit, aragonit | ||
| Akcesórie | ílové minerály, limonit, ... | ||
| Vlastnosti | |||
| Textúra | pórovitý | ||
| Farba | biela, béžová, sivá | ||
| |||
Penovce sú nespevnené svetlosivé, žlté až červenkasté obyčajne výrazne porézne sedimenty. Zvyčajne býva nevrstevnatý.[1] Ak je tvorený spojením drobných valúnikov, býva označovaný ako kalkrusta.
Vzniká tak, že voda pri priechode horninou rozpúšťa vápenec, najmä ak je v nej prítomný oxid uhličitý. Na povrchu potom stačí oteplenie, únik alebo napr. pohltenie uhličitého rastlinami a vzniká vrstva penovca. Vďaka značnej rýchlosti zrážania vápenca môže obsahovať aj fosílie organizmov, ktoré vápnitý sediment prerástol a udusil.
V minulosti sa penovce využívali v poľnohospodárstve pri neutralizácii kyslých pôd.
V penovcovej mokradi optimálne prebieha zrážanie hydrogénuhličitanov v hĺbke prvých milimetrov vodného stĺpca.[2] Od miesta rozpustenia je k miestu vyzrážania potrebná vzdialenosť niekoľko stoviek m, zvyčajne až niekoľko km.
Referencie
- Pellant, Ch., 2005, Horniny a minerály. Ikar, Bratislava, s. 241
- Tvorba nové krajiny na Sokolovsku (na stránkách suas.cz) [online]. [Cit. 2009-06-05]. Dostupné online.
Externé odkazy
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Pěnovec na českej Wikipédii.