Peelova komisia

Komisia dorazila do Palestíny 11. novembra 1936 a začala vyšetrovať pôvod nepokojov, najmä začínajúceho Veľkého arabského povstania (1936–1939). Záujmy Židov pred komisiou hájil Chaim Weizmann a v opozícii bol veľký jeruzalemský mufti Mohamed Amín al-Hussejni, ktorý bol jedným z organizátorov nepokojov a neskôr inicioval vznik Vysokej arabskej komisie, do čela ktorej sa postavil. Počas vyšetrovania Peelovej komisie sa prvýkrát objavila myšlienka na rozdelenie Britského mandátu v Palestíne.

Záverečná správa, vydaná v júli 1937, na jednej strane pripúšťala veľmi pozitívny vplyv židovského obyvateľstva na rozvoj krajiny, na druhej strane ale súhlasila s arabskou požiadavkou na obmedzenie židovského prisťahovalectva na 12 000 osôb po dobu nasledujúcích piatich rokov.[2] Komisia konštatovala, že zmeny populácie v krajine mohli byť zapríčinené presídľovaním. Na židovských územiach býva približne 225 000 Arabov a na arabských asi 1 250 Židov, ale v mestách Jeruzalem a Haifa je to 125 000 Židov proti 85 000 Arabom.[3] Komisia predovšetkým navrhla rozdeliť krajinu na tri regióny:

• židovský zahrňujúci prímorské oblasti a Galileu
• arabský podstatne väčší, zahŕňajúci zvyšok Palestíny, ktorý by bol pripojený k Zajordánsku
• trvalú britskú správu nad enklávou zahrňujúcu jeruzalémsko-betlehemský výbežok s koridorom k moru, britské základne na Galilejskom jazere a Akabský záliv.

[4] Neskôr bol plán upravený, aby uľahčil výmenu pozemkov a obyvateľstva podľa grécko - tureckého modelu po prvej svetovej vojne.

Všetci predstavitelia Arabov v Palestíne spolu so zajordánskym kráľom Abd Alláhom I. plán odmietli. Na židovskej strane plán okamžite odmietli Vladimír Žabotinský a ďalší revizionisti, Svetová sionistická organizácia napriek výhradám plán prijala. Nakoniec ale plán realizovaný nebol, čo zapríčinila najmä vzrastajúca arabská revolta v rokoch 1936−39, zameraná ako proti Židom, tak aj proti Britom. Napriek tomu, že sa vzburu nakoniec podarilo potlačiť, britská vláda vydala v máji 1939 MacDonaldovu bielu knihu, ktorá paradoxne odmenila arabských buričov, pochovala návrhy „Peelovej komisie“ a navyše ešte prísnejšie obmedzila židovské prisťahovalectvo, čo sa v konečnom dôsledku rovnalo rozsudku smrti pre státisíce európskych Židov utekajúcich pred nacizmom.

Arabsko-izraelský konflikt

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Peelova komise na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).