Pax Romana

Pax Romana (-lat.; doslova: „rímsky mier“) bol stav relatívneho pokoja v oblasti Stredozemného mora od obdobia panovania cisára Augusta (27 pred Kr. – 14) do obdobia vlády cisára Marka Aurelia (161 – 180). Ríša ochraňovala a vládla jednotlivým provinciám, pričom dovoľovala každej vytvoriť si a spravovať svoje vlastné zákony za podmienok, že bude Rímu platiť dane a dovolí rímsku vojenskú kontrolu svojej provincie. Základy tejto zhody, ktorá sa týkala aj severnej Afriky a Perzie, položil cisár Augustus.

Rímska ríša v dobe svojho najväčšieho rozmachu za vlády cisára Traiana okolo roku 117