Pavel Valerievič Daciuk

Hokej začal hrať vo svojom rodnom Jekaterinburgu. V mladosti sa venoval taktiež futbalu. Hrával v superligovom tíme Spartak Jekaterinburg, ktorý sa neskôr premenoval na Dynamo Jekaterinburg. Napriek solídnym výsledkom zostával často prehliadaný, v NHL draftoch v rokoch 1996 a 1997 si ho žiaden NHL tím nevyhral. V sezóne 1997/98 si ho všimol klubový skaut Detroitu a tento tím ho nakoniec draftoval v roku 1998 zo 171. miesta.

V Jekaterinburgu v štyroch sezónach odohral 101 zápasov s celkovou bilanciou 70 bodov. Jeho tím v sezóne 1997/98 zo superligy vypadol, takže jednu sezónu odohral v druhej lige (s názvom Vyššia liga), v ktorej sa klubu podarilo postúpiť naspäť do ruskej najvyššej súťaže. Sezónu 2000/01 odohral v tíme Ak Bars Kazaň. Prvýkrát v kariére sa tak dostal do play-off superligy, avšak Kazaň po výbornej základnej časti, kde v prvej fáze skončil prvý a v druhej fáze druhý, nakoniec v štvrťfinále vypadol.

Vo svojej nováčikovskej sezóne získal svoj prvý Stanleyho pohár. V tíme hral aj so svojimi krajanmi Igorom Larionovom a Sergejom Fiodorovom, pričom v hral vo formácii s Brettom Hullom a Boydom Deverauxom. Kvôli náročnosti sezóny vynechal zopár zápasov na jej konci, avšak prezentoval sa solídnym výkonom 35 bodov v 70 zápasoch. V play-off hral v takmer všatkých zápasoch svojho mužstva a mohol sa tak tešiť zo zisku najcennejšej trofeje.

V nasledujúcej sezóne začal hrať vo formácii s Henrikom Zetterbergom a táto formácia (Dacjuk-Zetterberg-Hull) sa stala veľmi úspešnou a známou ako "dve deti a starec". Kvôli zraneniu kolena neodohral 18 zápasov, ale stihol nazbierať 51 bodov. V play-off nebodoval, Detroit vypadol už v prvom kole proti Anaheimu. Po odchode Sergeja Fiodorova, ktorý bol tiež centrom, sa Dajcuk stal jedným z kľúčových hráčov tímu. V sezóne 2003/04 nazbieral 68 bodov v 75 zápasoch a prvýkrát sa zúčastnil NHL All-Star Game. Pridal 6 asistencií v play-off, Detroit vypadol v 2. kole.