Paul Joseph Weitz

Weitz v roku 1954 absolvoval Pensylvánsku štátnu univerzitu ako letecký inžinier. Dlhý čas pôsobil v námornom letectve. Podal si prihlášku do tímu astronautov a v roku 1966 bol prijatý do piatej skupiny v NASA. Prešiel výcvikom k programu Apollo, po jeho predčasnom zrušení sa precvičil na program Skylab. Oženil sa a mal dve deti.

Spoločne s astronautmi Conradom a Kerwinom štartoval ako člen prvej z posádok programu Skylab v máji 1973 z mysu Canaveral v kozmickej lodi nazvanej Skylab 2 (loď z pôvodného programu Apollo). Cieľom bola 80-tonová stanica Skylab, v tom čase už krúžiaca na obežnej dráhe Zeme ako vesmírna stanica. Spojenie oboch objektov sa vydarilo a kozmonauti plnili svoje úlohy, pričom tiež vystúpili do otvoreného vesmíru. Na stanici pracovali necelý mesiac a potom sa v poriadku vrátili domov. Druhú príležitosť dostal až o 10 rokov neskôr, vo svojich 51 rokoch. Vo funkcii veliteľa letu riadil prvý let raketoplánu Challenger, misiu STS-6. Počas letu bola vypustená stacionárna družica TDRS a uskutočnený 4-hodinový výstup, on sám viac ako hodinu. Počas svojich dvoch letov strávil vo vesmíre 33 dní.

• Skylab 2 (25. máj 1973 – 22. jún 1973)
• STS-6 (4. apríl 1983 – 9. apríl 1983)

Z tímu astronautov bol vyradený v marci 1988, ale zostal u NASA v rôznych funkciách. Bol tiež námestníkom riaditeľa Johnsonovho vesmírneho strediska. Paul Weitz zomrel na myelodysplastický syndróm 22. októbra 2017 vo veku 85 rokov vo Flagstaffe v Arizone.[2][3]