Partenokarpia

Partenokarpia alebo bezsemennosť [1] je jav pri (niektorých) rastlinách, ktoré majú plody. Jeho presná definícia je sporná. Môže byť definovaný niektorým z nasledujúcich spôsobov:

  • 1. pôvodne (Noll 1902): vznik plodov bez semien alebo so semenami neobsahujúcimi embryo, ak nedošlo k oplodneniu (variant definície: ...ak nedošlo k opeleniu) a bez vonkajšieho podnetu [2][3]
  • 2. vznik plodov bez semien alebo so semenami neobsahujúcimi embryo (t. j. v dôsledku zlyhania opelenia alebo zlyhania oplodnenia alebo zlyhania vývoja embrya a aj v dôsledku pôsobenia vonkajších podnetov, vrátane napr. úspešného opelenia nasledovaného napr. zlyhaním oplodnenia) [4][2]
  • 3. vznik plodov bez semien, ak nedošlo k oplodneniu [5][6] [7] (variant: …ak nedošlo k opeleniu [8][9])
  • 4. vznik plodov, ak nedošlo k oplodneniu (t.j. vznik plodov po [resp. pri] partenogenéze [pozn 1]) [10][12][13]
  • 5. (i) vznik plodov, ak nedošlo k oplodneniu, alebo (ii) vznik plodov bez semien ak došlo k oplodneniu, ale zlyhal vývoj embrya [14]

Delenie

Pre vyššie uvedené definície okrem iného platí, že definícia č. 1 nezahŕňa vonkajšie podnety, kým definície č. 2-5 ich zahŕňajú. Preto sa pre definície č. 2-5 rozlišuje: [10][2][3][15]

  • autonómna partenokarpia (=vegetatívne partenokarpia) = partenokarpia bez vonkajšieho podnetu. Vyskytuje sa prirodzene, teda dedične v niektorých divorastúcich skupinách rastlín.
  • stimulatívna partenokarpia = partenokarpia vyvolaná (prirodzenými alebo umelými) vonkajšími podnetmi. Takýmto vonkajším podnetom je napr. opelenie, mechanické porušenie blizny, pichnutie parazitického hmyzu, vstreknutie výťažkov parazitických húb do semenníkov či nanesením fytohormónov (napr. auxín pri paradajke, tabaku, uhorke alebo fige; giberelín pri ruži, čerešni, jablku či viniči).

Výskyt

Prirodzene sa partenokarpia vyskytuje napr. pri rodoch jabloň, ananás, hruška, banán, ľuľok a citrusových plodoch. Tieto plody bývajú často bez semien alebo majú zakrpatené semená. [10][12]

Poznámky
  1. V Pyramíde je uvedená úvodná definícia partenokarpie: „Vznik rastlinných plodov po partenogenéze, tvorba [asi má byť: (čiže) tvorbe] embrya bez oplodnenia vajcovej bunky samčou gamétou“ (Definícia partenogenézy ako vzniku embrya bez oplodnenia vajcovej bunky je uvedená aj v článku partenogenéza a mnohých iných zdrojoch). Táto definícia partenokarpie ale protirečí zvyšnému textu toho istého článku, kde sa hovorí, že partenokarpické plody bývajú často bezsemenné (čiže bývajú zároveň často bez embrya). [10] Súvis partenokarpie s partenogenézou však napriek tomu môže byť správny, ak sa použije širšia definícia partenogenézy, podľa ktorej je partenogenéza vznik (nie embrya ale) sporofytu/dospelého jedinca z neoplodnenej vajcovej bunky (porov. aj článok partenogenéza) [11]

Zdroje
  1. partenokarpia. In: Slovník cudzích slov (akademický), 2005. dostupné online
  2. WINKLER, H. Parthenogenesis und Apogamie im Pflanzenreiche. Jena: Verlag von Gustav Fischer. 1908. S. 102
  3. LINSBAUER, K. ed. C. K. Schneiders Illustriertes Handwörterbuch der Botanik. Leipzig. 1917 S. 496
  4. parthenocarpy. In: RIEGER, R.; MICHAELIS, A.; M.M. Green. A Glossary of Genetics and Cytogenetics (Classical and Molecular). [s.l.] : Springer Science & Business Media, 2013 (1968). 508 s. ISBN 978-3-662-01012-9. S. 330.
  5. partenokarpia. In: BETINA, Vladimír et al. Malá encyklopédia biológie. Bratislava: Obzor, 1975. S. 357
  6. Fruchtbildung. In: Lexikon der Biologie. [CD-ROM] München : Elsevier, Spektrum, Akad. Verl., 2005. ISBN 3-8274-0342-1.
  7. hostetin.veronica.cz, [cit. 2018-07-21]. Dostupné online.
  8. WETTSTEIN, R. v. Über Parthenokarpie bei Diospyros Kaki. In: Österreichische Botanische Zeitschrift, Dec. 1908, č. 12. S. 32
  9. RUIU, F. Functional characterization of the parthenocarpic fruit mutation in tomato (Solanum lycopersicum L.) (AGR/07). UNIVERSITÀ DEGLI STUDI DELLA TUSCIA DI VITERBO - DIPARTIMENTO DI SCIENZE E TECNOLOGIE PER L’AGRICOLTURA, LE FORESTE, LA NATURA E L’ENERGIA -Corso di Dottorato di Ricerca in Biotecnologie Vegetali - XXV Ciclo. 2013 str. i
  10. partenokarpia. In: Pyramída
  11. WINKLER, H. Parthenogenesis und Apogamie im Pflanzenreiche. Jena: Verlag von Gustav Fischer. 1908. S. 11, 102-103
  12. Parthenokarpie. In: STÖCKER, Friedrich W., ed. a DIETRICH, Gerhard, ed. Biologie Band 2/ Me – Z . 6., überarbeitete und erw. Aufl. Leipzig: VEB F.A. Brockhaus, 1986. Brockhaus ABC. ISBN 3-325-00074-6. S. 662
  13. parhenocarpy. In: Oxford English Dictionary Second Edition on CD-ROM (v. 4.0). Oxford University Press, 2009, ISBN ISBN 978-0-19-956383-8.
  14. GUSTAFSON, F. G. Parhenocarpy: Natural and artificial. In: Botanical Review Vol. 8, No. 9 (Nov., 1942), pp. 599-654 (citované aj v: str. 12)
  15. STILES, Walter. Principles of Plant Physiology. [s.l.] : Discovery Publishing House, 1994 (reprint: 2006). 615 s. ISBN 978-81-7141-247-1. S. 406-407.
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.