Pansofia

Pansofia alebo vševeda je pojem od J. A. Komenského znamenajúci univerzálnu vedu, sústavu všetkého poznania - učenie o všejednote sveta.

J. A. Komenský považoval jej vybudovanie za jednu z najdôležitejších úloh. V reforme ľudského vedenia a vytvorení jednotného systému poznatkov o prírode, človeku a Bohu videl predpoklady pre reformu celej spoločnosti, jej všenápravy.

Dejiny v čase J. A. Komenského mali celistvý a jediný význam, ktorý určovala a spravovala božia prozreteľná vôľa. Človek bol jej dejinným nástrojom. Ľudskému rozumu ostávala iba možnosť rekonštruovať univerzálny najvyšší poriadok (ordo ordinum). Pansofia predstavovala práve túto rekonštrukciu vo forme úplného, uceleného a encyklopedického systému ľudského poznania, vedenia a vied, ktoré zahŕňali vedy o neživej prírode, živej prírode, človeku, duchu i duši a Duchu. Bola teda teocentrická a teologická.

Pansofia bola Komenského nová filozofia, ktorá spočiatku vychádzala z dobových potrieb zjednotiť množstvo poznatkov, ktoré vyplynuli z úspechov renesančnej vedy, a umožniť lepšie jazykové i vecné vzdelanie v školách bez akéhokoľvek formalizmu. Nebola nikdy len vševedou, ktorá by zhromažďovala poznatky, ale všemúdrosťou, ktorej cieľom bolo nájsť vo vedení to podstatné, čo slúži i morálnej a sociálnej náprave ľudí, čo vedie k životnej múdrosti. Pansofiu uplatňoval Komenský najprv didakticky, potom širšie vychovateľsky, neskôr však nadobúda aj široko sociálny význam. Stával sa filozofiou nového ľudstva, individuálneho i sociálneho. Týmto širokým záberom, v ktorom dominovala náprava človeka, a neskôr celej spoločnosti, mala v 17. storočí netypické postavenie.